Kto sleduje pravidelne blog o bábikách u Ivky - Babakat, tak si asi všimol, že tohtoročnú letnú súťaž sa podarilo vyhrať minulý týždeň práve mne.
V prvom rade chcem poďakovať každému, kto za mňa hlasoval a spoznal moju súťažnú fotku a ktorá sa mu aj páčila. Veľmi si to od všetkých mojich fanúšikov cením.♥♥♥
Tieto moje fotky majú troška dlhší príbeh o tom ako vlastne vznikli.
Pravidelní návštevníci, či sú to zberatelia bábik, ale aj tí, ktorí majú radi moju tvorbu a blog isto vedia, že ja skoro 100% svojich fotení robím doma na lódžii alebo v interiéroch mojich Barbie domoch.
V začiatkoch môjho zberateľstva som mala možnosť chodiť fotiť von svoje bábiky, keďže som žila v rodinnom dome so záhradkou a často som práve túto variantu aj využívala.
Keď sme sa presťahovali z domu do bytu, musela som zmeniť celý štýl fotenia. Postupne som si doma budovala pre bábiky "exteriéri" v našom interiéri. Lenže nie pri všetkých príležitostiach - foteniach sa najlepšie hodí vymyslený exteriér, či obyčajné pozadia. Exteriér má svoje veľké čaro, ktoré umelý interiér nevie nikdy nahradiť.
Keďže nemám možnosť sa dostať do žiadnej záhradky, nikdy ma predchádzaujúce roky to neťahalo, aby som išla fotiť len tak pred náš barak, či na iné verejné priestranstvá.
S odstupom času som sa prestala ostýchať a išla som fotiť i medzi ľudí.
Prvé moje oficiálne "verejné" fotenie bola minuloročnú zimu, keď som vzala von svoju
Stardollku Tessu na sánkovanie. To bol ten prvý moment, keď som si povedala, že takýto druh fotení budem robiť častejšie. Mala som pravdu, preto som sa v máji vlaňajšieho roka rozhodla ísť do nášho mestského parku, kde som prevetrala nový
bicykel s Midge.
O tri mesiace neskôr sme spoločne s mami zorganizovali nečakané a spontánne fotenie
v boho letnom štýle so stanom v malom parku blízkosti nášho baraku.
A aj tento rok som túto malú misiu konečne splnila.
Ako som na začiatku písala, kto chodí na bábikovský blog u Ivky - Babakat, tak vie, že už niekoľko rokov robí veľkú letnú súťaž vždy na inú tému. I tento rok to nebolo inak. Hneď 1.marca tohto roka Ivka na svojom blogu vyhlásila novú jarno-letnú tému -
panenky a květiny.
Keďže bol marec vedela som, že mám ešte more času na vymyslenie a vytvoretenie tejto témy.
Ivke som už vlani sľúbila, že sa i tento rok zapojím. Totiž vlani som poslala fotku posledný deň uzávierky súťaže, keďže Ivka bola v tom čase mimo domova a bez internetového spojenia, nejako jej "ušla" moja fotka a už sa do hlasovania žiaľ nedostala. Túto situáciu som prežila, ale rozhodla som sa už do súťaže dostať ako oficiálny súťažiaci.
Marec, apríl, máj, to sú jarné mesiace, kedy som nemala náladu a ani nápady pre uskutočnenie súťažnej fotky.
Jún by bol i časovo najvhodnejší, ale žiaľ som riešila iné starosti.
Júl bol v robote najvyčerpávajúci, keďže som patrila medzi vedúce, ktoré pracovali s deťmi v táboroch. Mali sme až štyri turnusy. Vtedy som bola vôbec rada, že s odretými ušami som stihla dve témy
u Nikol na súťaži.
Preto som súťaž u Ivky presunula až na posledný mesiac august, kedy som mala dovolenku.
A tak som začala vymýšľať, samozrejme, že som opäť zapojila už svoj tím v podobe mojej mami.
Tá vymyslela ešte pri fotení súťažného 3.kolo s témou
Retro u Nikol, že by sme mohli naň ho troška nadviazať.
Nápad bol taký, že spravím druhú retro speváčku zo 60.rokov, ktorá dostane kytice kvetín.
Samozrejme naše kytice pre bábiky sú umelé, pretože veľkosťou sú absolútne najlepšie.
Nakoniec som toto fotenie samozrejme i zorganizovala, ofotila, spracovala a upravila fotky, vybrala jednu fotku ako súťažnú a poslala som ju Ivke.
Lenže tá mi samozrejme napísala, že ona potrebuje na fotke len "živú" kvetinu, z čoho som samozrejme nemala vôbec radosť. Keďže Ivka bola milá, poprosila ma a dala mi možnosť spáchať niečo iné. Sľúbila som jej, že niečo vymyslím.
I keď som nemala ani šajnu, kde ja splaším nejakú úctihodnú kvetinku/y.
Polovica augusta za nami a ja som stále nevedela, čo nafotím. U nás v okolí baraku žiadne kvety nerastú, máme len park s trávou a s stromami, keď niečo divorastúce i rástlo, dávno už nekvitne.
Mala som napr. nápad, keďže sa blížil už september, malá žiačka dáva svojej pani učiteľke kyticu kvetín.
Alebo deti s oteckom dávajú mamičke k sviatku darček s kyticou kvetín.
Tretia varianta bola zamilovaný párik sedí v kaviarni, kde je na stole položená kytica kvetín.
Dvakrát mi mami natrhala rôzne typy voľne žijúcih kvetín a dvakrát mi aj zvädli, kým som sa k nejakému foteniu vôbec dostala.
Preto som vedela, že týmto spôsobom to proste vôbec nepôjde.
Keďže som sa presne v tom čase zapodievala i treťou súťažou, tentokrát vo facebookovskej skupinke Domečkovaní na tému mesiaca august Piknik v tráve, ktorý sa mi vtedy podaril vytvoriť len v interiéri v inom štýle kvôli zlému počasiu, už vtedy som vedela, že aj tak raz absolvujem piknik s bábikami v reálnom prostredí v mestskom parku. Len som nevedela, či to stihnem ešte toto leto alebo až budúci rok.
Mami mi vraví, že dostala napád, či sa mi bude páčiť. Mohla by som spojiť fotenie v parku s letnou súťažou u Ivanky.
Mne sa nápad hneď zapáčil a vedela som a cítila som to, že toto je už konečne tá pravá cesta.
O pikniku tráve sme mali jasnú predstavu ako sa bude odlišovať od pikniku na pláži.
Rozložili sme si danú scénu doma od rekvizít s jedlom až po samotných aktéroch.
Ako pri pikniku pri mori, tak i pri tomto som urobila z papiera, takéto girlandy sú v interiéroch, či exteriéroch najväčšia móda.
Výber romantického páriku nebol až taký ťažkyý. Kenov mám len 7, z rôzneho vylučovania nakoniec vyšiel ako víťaž Johnny - Ken Jack Sparrow, keďže je lepšie ohybný, nechcela som pri tomto fotení černocha a Travis/Four bol hlavným hrdinom pri plážovom pikniku.
U dievčat to bolo ťažšie. Najprv som rozmýšľala, že chcem opäť vybrať Barbie, ktorá má u mňa MTM telo. ako mala Shakira pri druhom piniku. Z daných slečien na MTM sa mi ani jedna nehodila k Johnnymu a najmä som chcela "vyšší" level bábiky. Preto som od najvyššej pohyblivosti odstúpila a vybrala nakoniec moju obľúbenú Sophie - Barbie Hervé Léger.
Tak vznikol troška "drsnejší" párik, aby ukázal, že i on vie byť romantický. Títo dvaja sa mi ako párik už raz zišli pri vlaňajšom fotení článku o
5.výročí blogu, z ktorého nakoniec zišlo i terajšie záhlavie môjho blogu.
Aby som pikniky ešte viac odlíšila, rozhodla som sa, že si so sebou vezmú i nejakého psa.
Pôvodne som chcela zobrať nejakého malého, ale mami ma nahovorila na veľkého, konktétne francúzskeho pudla Princa, ktorý je vraj dosť romantický "týpek".
Preto dostal iružový obojok s fialovými srdiečkami (nie je síce veľmi vidno), ktorý som už pred pár rokmi pre veľkých Mattel psov robila.
Kárované vankúše a deka sú použité zo spálne v shabby chic štýle, ktorú ste mohli vidieť v tohtoročnom v
alentínskom príbehu. Vankúše a deku ušila mami.
Paletu, ktorá slúži v scéne ako stôl som vyrábala na jar tohto roka ja podľa
FroggyStuff na Youtube.
Stromy, ktoré držia girlandu vyrábala mami cez toto leto. Majú vymyslený systém vlastného držania, len pri tomto fotení som ich zakryla s drevenými kôrami, ktoré som v okolí našla, aby i lepšie držali, pretože terén pri rybníčku nebol úplne rovný a taktiež fúkal vietor.
Pohostenie, ktoré vidíte na scéne je z rôznych zdrojov. Od Mattela, dve torty sú gumy na gumovanie, košík s bagetami je požičaný od Brigitte (Barbie Dolls of the World France), pizza je moja výroba, slané pečivo je z rônych zdrojov ako sú sety nábytkov Modern comfort a za všetky zákusky vďačím
Katke/zmrzlinke, ktorá mi ich darovala na posledné Vianoce.
Zatvorený košík je od Mattela, ktorý mi ostal po aute/džípe. Gitara je od bábiky Liv Daniely z kolekcii It´s my Nature.
Červená a biela fľaška je tiež Mattel, rovnako ako čokoládky na pink tanieri. Ružové poháre na stopkách sú zo setu doplnkov od bábiky Susy. Všetky taniere a klasické nízke ružové poháre sú značky Modern Comfort. Dve fľašky vína sú z magnetky.
Pizza na striebornom tanieri je zo setu doplnkov opäť od bábiky Liv.
Ružový vankúš v tvare srdca som pred rokmi šila ja pre účely valentínskeho obchodíka pre bábiky.
Biely macík je z kľúčenky, pôvodne som ešte vláčila na peračníku v škole. Mami chcela ešte krajšieho medvedíka na toto fotenie, ale žiaľ štýlovo lepšičho a krajšieho v domácich zásobách nenašla a ja som jej už žiadne vyhovujúce nestihla ušiť.
Dva lampáše sú moja kreatívna práca a novinka.
Toto fotenie sa podarilo až na druhý pokus. Strašne dlho (asi týžde) sme sa s mami chystali toto fotenie zrealizovať za dobrého počasia v našom mestskom parku. To už viete z úvodu článku.
Najprv sme fotenie odkladali i kvôli zamračenému, či veľmi teplému počasiu, ale v nedeľu 27.augusta, keď moja mami slávila práve svoje meniny (na Slovensku vtedy oslavujú všetky Silvie) sme sa konečne zbalili a vyrazili do parku. Išli sme peši, cesta trvá od miesta nášho bydliska necelú pol hodinu. Asi po 7 minútach cesty som mala stále pocit, že som na nejakú vec zabudla. Niesli sme totiž so sebou asi 4 tašky. V jednej len aktéri, v druhej scéna, v tretej najväčšej len stromy, ktoré sú veľmi krehké a v štvrtej náš pitný režim - dve fľašky s malinovkou.
Išla som si do kabelky skontrolovať foťák, či mu nechýbajú baterky. Keď som ho počas cesty vyťahovala, zistila som, že je ľahký, čo už nenasvedčovalo nič dobré. Baterky som nabíjala pár dní predtým a zabudla som ich dať do svojho foťáku naspäť. Tak k maminej i mojej veľkej radosti sme sa otočili a vrátili sme sa pre baterky. Vyzeralo to, že nám stále niečo v tomto fotení bránilo.
Bolo v ten deň ešte pekné, teplé i slnečné počasie. Niečo cez 30 stupňov.
Keď sme prišli konečne do parku, našli sme si dosť rýchlo i pekné miesto pri tamojšom rybníčku. Už keď sme začali zostavovať scénu sa zrazu objavili oblaky a zamračilo sa. Vtedy som ešte nevedela, že sa viac slnko neukáže. Vôbec v ten de nehlásili prehánky a ani dážď.
Scéna bola zostavená, mami ešte hľadala živé kvetiny do košíka na bicykli, čo bolo vlastne jedným z našich hlavných cieľov. Konečne som začala fotiť. Lenže už po prvých dvoch fotkách sa mi to vôbec s počasím nepáčilo. Bola som už znechutená, že konečne po vytrepaní sa do parku nakoniec žiadne slnko, ale vietor, ktorý nám začal zhadzovať rekvizity i naše dva stromy. VIetor sa postupne začal meniť na väčší "model", hladina vody v rybníčku vydávala divné zvuky a vyzeralo to, že do nej už padajú i prvé dažďové kvapky. Mami mi stále hovorila, že len nech sa nebojím a fotím.
Myslela som, že to po prvej naaranžovanej póze s balím. Tých pár ľudí, čo bolo v nedeľu v parku sa postupne vytratilo, i tento fakt bol už podozrivý.
Nakoniec som pri vetri, padajúcich rekvizitách a aktéroch nafotila všetko, čo som si naplánovala. Mami pri fotení len asistovala a dirigovala celú scénu, či je romantický párik dobre napózovaný.
Keď sme všetko zbalili do tašiek, tak začali padať užprvé kvapky dažďa.
Pôvodne sme chceli "len" pri tých malých kvapkách si pozrieť miesto, ktoré by bolo vhodné na nafotenie vtedy aktuálneho súťažného kola u
Nikol na tému Fairytale Spell. Našťastie sme dostali zdravý rozum a vybrali sa domov.
Myslela som, že dážď vydrží vo forme pár kvapiek, či mrholenia. Mýlila som sa, postupne sa premenil na riadny lejak a samozrejme i búrku. My na sebe sme mali len ľahké overaly a otovorené topánky bez dáždnika a so 4 taškami. A tak nám nezostávalo nič iné, len v tomto stave sa postupne dostať domov. Síce sme sa v polovice cesty dostali do blízkosti hypermarketa Tesco, ale sme už boli také zmoknuté, že sme si povedali, že pokračujeme radšej v ceste domov.
Okrem dažďa sa začalo i ochladzovať. Všetko sme nakoniec prežili. Domov sme prišli síce ako zmoknuté kurence, asi nikdy vo svojom živote som ešte takto nezmokla.
Doma už nastalo len sušenie všetkého, čo zmoklo, hlavne nás.
Večer som samozrejme nevydržali a musela som sa na fotky pozrieť v PC.
Nastalo veľké sklamanie, väčšina fotiek bola rozmazaná a tmavá. Nič nevyzeralo tak ako som si naplánovala a predstavovala.
Snažila som sa niektoré z fotiek upraviť a zlepšiť v programe, ale nebolo to ono. Môj foťák takéto extrémistické fotenia jednoducho nedokáže. To je proste fakt, s ktorým som sa musela zmieriť.
Preto som sa na druhý deň rozhodla, že toto exteriérové fotenie musíme ešte do konca augusta zopakovať a prefotiť.
Našťastie bol na to ešte jeden dôvod a to už spomínaná súťažná téma
Fairytale Spell u Nikol, ktorú som plánovala tiež fotiť v exteriéri a okolie nášho baraku nemá vhodné "mysteriózne" prostredie, ktoré som pre túto tému potrebovala.
Takže posledný augustový deň sme sa s mami zbalili s tým rozdielom, že sme mali ešte o jednu tašku naviac
, pretože som sa chystala ešte s balíkmi na poštu a zásobovacie nákupy, ktoré sme s poštou chceli absolvovať až cestou naspäť po fotení v parku.
Taktiež pribudli do scény i dva nové lampáše. Pri prvej verzii bol len jeden fialový, ktorý vyrobila pred pár mesiacmi ako pokus mami. Ja som ich teraz zdokonali na svoj obraz a vyrobila okrem malého fialového ešte jeden väčší v ružovej farbe. Mami sa takéto lampáše pri inpširatívnych fotkách z netu veľmi páčili, preto ma nahovorila ich pred druhým pokusom fotenia, aby som ich do piknikovej scény dorobila.
Predpoveď počasia sa v tento deň našťastie vydarila. Teplota vzduchu zodpovedala tej pri predošlom fotení, ale s tým rozdielom, že slnko ozaj poriadne svietilo a pálilo. Keďže bolo poobede a deň pred štátnym sviatkom, pohybovalo sa v parku i viac ľudí, táto maličkosť nám s mami absolútne už neprekážala.
Ja som sa konečne mohla do sýtosti a bez stresu naplno vyhrať s celou scénou a pózovaním páriku.
Všetko vyšlo konečne podľa prvých našich predstáv. Len pri fotení mami zistila, že som nezobrala jedno jedlo a na druhý deň mami zase napadlo, že som zabudla tabuľku s nápisom "PIKNIC", ktorú som si vymyslela a pri prvom fotení v parku bola. Čo už tieto dve nepodstatné maličkosti mi nemohli už prekážať v radosti zvládnutého fotenia pikniku v parku.
Po dofotení celej scény sme ešte v parku fotili Sorayu ako Indiánku bohyňu snov.
Tieto fotky, najmä predposledná fotky zo záverečnej scény majú už veľa úspechov na mojom Flickri i na Instagrame.
