F - Four of the Kind

Treťou a zároveň poslednou témou za mesiac marec z A-Z výzvy na Flickri bola F - Four of a Kind (Štyri z druhu).

Táto téma nás s mami najviac inšpirovala z posledných troch.

Videli sme v nej najviac kreativity, ktorá sa nám v tomto prípade veľmi vyplatila.

---

Najskôr Vám chcem oznámiť veľmi vynikajúcu a bohovskú správu. Aj pre tento mesiac mi vybrali fotku a práve túto, ktorú som si aj najviac želala. Moja dlhoročná snaha a práca sa konečne vyplatila. Momentálne som v hlasovaní s touto fotkou na prvom mieste!!!! Takže opäť raz prosím o hlasy, komu sa moja súťažná fotka páči a je prihlásený na Flickri, tak teraz ozaj veľmiiiiiiii prosím o Vaše hlasy. Každý hlas je pre mňa momentálne potrebný.

Ďakujem!♥♥♥

Veľmi som najmä šťastná, že moje úsilie ocenili zahraničné zberateľky z rôznych kútov sveta. O to je ten pocit ešte pre mňa krajší a cennejší.

Pravidlá pre toto súťažné kolo na tému F - Four of a Kind, ktoré sme dostali:

1, 2, 3, 4! Pre túto tému musíte zahrnúť štyri položky, ktoré sú bď identické alebo veľmi podobné niekde na Vašej fotke. Prikláňate sa vy k bábikovským modelom tvárí? Môžete vyfotografovať fotku štyroch týchto bábik pohromade.

Milujete tak bábikovské šaty, že ich máte štyri z nich vo všetkých rozdielnych farbách?

Teraz je Vaša šanca ukázať ich! Vy môžete tiež použiť diorámové miniatúry pre túto tému.

Myslíme rovnakú stenovú dekoráciu. Myslíme miesto usporiadania na stole. Myslíme mačiatka utekajpce okolo domu. Možnosti sú nekonečné!

Štyri, štyri, štvorka, tak to je magické číslo, ktoré nám vďaka tejto téme s mami začalo vŕtať v našich hlavách.

Musím oceniť genialitu mojej mami, ktorú od samého začiatku napadli tieto čierne telefóny.

Vráťme sa trošku v čase. Pred dvomi rokmi pred Vianocami som v našom miestnom papierníctve na tržnici, ktoré má zároveň i malé hračkárstvo, objavila zaujímavé miniatúry, v mojich očiach samozrejme vhodné veľkosťou pre bábiky typu Barbie.

Do hračkárskej časti v tomto súkromnom papierníctve, ktoré vlastní jedna rodina (chodím pravidelne k nim na nákupy už od môjho útleho detstva), nechodím veľmi často, pretože je zariadené vo vedľajšej miestnosti, ktorá býva i mierne zavretá, aby tam hneď niekto náhodou niečo neukradol. Keďže bol predvianočný čas, tak miestnosť bola vtedy viac prístupná a mňa to po papierenských nákupoch nejako ťahalo pozrieť si konečne bez problémov aj hračkárstvo. Vtedy som tam objavila aj set nábytku s krbom od bábiky Glorie, ktorý ja mám už skoro 20 rokov v zbierke.

To teraz už nie je veľmi podstatné.

Ja som tam však kúpila tri kusy telefónov, jeden pre svoje bábiky a ďalšie dva pre kamarátky zberateľky ako darček k Vianociam.

Slúchatká majú telefóny pôvodne nalepené. Telefón je vlastne taká malá miniatúra na kreatívne účely, ktoré vyrába nejaká nemecká firma.

Vtedy som svojmu i tým dvom darčekovým odlepila slúchatká a miesta, kde bolo vidieť otrhnutú farbu od lepidla som nafarbila čiernou akrylkou. Viac som s nimi nič už nerobila.

A ako som vyššie napísala, moja mami má fakt niekedy geniálne nápady, ktoré sú iste inšpiráciou od Boha. Lebo inak si neviem predstaviť, kde práve pri tejto téme na to prišla.

Najskôr som si nebola úplne istá, či sa poberať týmto smerom. Len som si bola na 100% istá, že takýto nápad určite nikto nebude mať a bude proste jedinečný. Tak sme si dokúpili 3 čierne telefóny, ktoré našťastie stále v papierníctve predávali. Asi ich nikto neobjavil a od môjho posledného nákupu ani nekúpil.

KeĎ sme o telefónoch boli úplne presvedčené, že pôjdeme touto cestou, vedeli sme, že použijeme práve naše Barbie, ktoré majú super pohyblivé telá Made to Move. S nimi mám doma 5 bábik v zbierke. Tú jednu - Made to Move Neko, moju Saruyi som vylúčila zo štvorice hneď, aj keď tá jediná má toto telo originál od výrobcu. No, nie je zberateľská, ale má väčšiu hlavu a slabšiu maľbu tváre.

My sme túto tému brali tak, že človek, ktorý nevie o čo sa jedná, tak mu do očí automaticke padne číslo 4. Proste, aby číslo 4 bolo viditeľné a zreteľné na prvý pohľad.

Bábiky boli vybraté, ale čo im obliecť? Niečo rovnaké, to bola naša jednoznačná odpoveď. Preto som rozmýšľala, akú vec majú v šatníku 4 x rovnakú naše bábiky. Bola to ťažká otázka. Vo všetkých odpovediach padlo, nie, ale, nevhodné alebo sme danú vec mali maximálne 3 x. Prešli sme celý šatník, od plaviek po tričká. Najskôr som rozmýšľala o tričkách bez ramienok, ktoré sa zapínajú stužkami okolo krku. Lenže aj keď som našla 4 kusy, nebolo to proste ono. Ako vravela moja mami, nepôsobili tričká zladené ako jeden spoločný a rovnaký celok. Jediným takým pre mňa najschopnejšími kúskami, ktoré mám 4 x a v rôznych podobách sú čierne kožené bundy. Lenže ako vravela moja mami, to je už taká nuda, kto to kedy nevidel?

Mala pravdu, jedna súťažiaca z Ruska tiež fotila svoje bábiky v kožených bundách.

A tak sme išli do nápadu, ktorý sme si už spoločne vymysleli ešte pred pozretím celého nášho šatníka pre bábiky, len sa mi doň veľmi nechcelo, lebo opäť som musela šiť na svojom stroji. A vtedy som vedela, že budem musieť ešte šiť aj do témy E - Elizabeth Era.

Nebudem Vás už naťahovať, veď to vidíte na fotkách, čo naše 4 dievčatá dostali na seba. Ušila som 4 moderné pásavé blúzky s holými ramenami vo 4 farebných prevedeniach.

Pásy blúzok sú červeno-biele, ružovo-biele, bledomodro-bielo a tmavomodro-biele.

Pred pár rokmi moja mami zohnala vo výpredaji v našom obľúbenom Kiku sériu plátených látok vo veľkosti 1x1 m vo farbách červenej, bordovej, bledoružovej, fialovej, bledomodrej a tmavomodrej. Každá farebná varianta mala 2 druhy 1x1 metra látky. Kockovanú a pásavú. Z týchto látok sme už všeličo šili. Použili sme ich aj na dve postele pre bábiky ako sú vankúše či prikrývky. A z týchto látok - pásavých sme sa rozhodli, že bude najlepšie ušiť rovnaké blúzky.

Fialovú látku som mala dosť minutú, ešte minulý rok na jeseň som z nej urobila tienidlá na lampy. Mami mala preto obavy, či z fialovo-pásavej látky niečo ostalo, aby som z nej ušila blúzku. Keď som išla strihať a pripravoť jednotlivé kusy látok na šitie, mamine obavy sa veru naplnili. Fialovej bolo málo. Čo urobiť? Lepšie v rovnakom štýle látky sme doma nemali. Pozrela som predtým radšej ešte všetkých mojich 10 sáčkov nazbieraných látok. Chvíľku sme rozmšľali o bodkových blúzkach, len ako som najskôr počítala, našla som len 3 bodkované, z toho dve z nohavičiek, neskôr som našla i 4 bodkovú, ale materiálovo a ani štýlovo by neboli také výrazné, aby sme dosiahli požadovaný efekt štyroch.

Preto mi mami povedala, že vyberieme tú štvrtú látku z tejto série pásavých, buď bordovú alebo tmavomodrú. Spoločne sme sa zhodli na tom, že lepšia a výraznejšia farba je tmavomodrá ako bordová.

S mami sme okrem blúzok mali ďalšiu jasnú predstavu, že dievčatá dostanú do uší strapcové náušnice, ktoré sú stále veľmi moderné a každá ich dostane k svojej farbe. Mami si myslela, že by mohli mať i nejakú šatku v hlavách, čo je tiež teraz moderné, ale bolo by to už príliš prekompenzované. Preto mňa k strapcovým náušniciam napadli slnečné okuliare, len som sa bála, či budem mať až 4 biele, ktoré sa farebne najviac k blúzkam hodia. Slnečných okuliarov majú moje bábiky v zbierke viac než dosť, takže nakoniec to nebol v tomto smere problém.

S topánkami to bolo už horšie. Najskôr som rozmýšľala o topánkach na platforme. Boli jedny z najviac podobných a vyskytujúcich sa viackrát, ktoré som v zbierke mala. Len farebne boli 3 orientované do ružova a jedny mali bledomodrú pracku. Našťastie som sa ešte troška pohrabala v botníku svojich kočiek a padli mi oči na tento typ lodičiek so špicom. Lebo tento typ mám najmä viackrát vďaka Barbie Basic 001 sérii zberateľských bábik. Mám bledomodré, bordové a aj čierne. No, tie v čiernom prevedení som v tomto prípade nedala z dôvodu, že som si našla bledoružové, ktoré mám ešte z detstva a tie majú rovnaký tvar ako Basic, len sa líšia, že majú v prednej časti pracku a Basic majú zase troška otvorenú zadnú časť. A keďže som s prackou mala z detstva i čierne, tak som vybrala 2 typy rovnakých Basic a 2 typy s prackami. Ako iste ste z fotiek pochopili, tmavomodré som nemala a vlastne v botníku mám len jedny staré tenisky pre bábiky tmavomodrej farby, inak žiadne iné topánky nemajú moje kočky v tejto farbe, preto som musela ich nahradiť čiernou variantou.

Ani topánkový problém nebol najväčší, ten nastal až pri výbere spodného dielu oblečenia. Pôvodne sme mysleli, že dáme 4 šortky, lebo o tých som vedela, že mám presne 4 kusy. Lenže myslela som a rátala som pôvodne s fialovou blúzkou, lebo som mala prichystané i fialové šortky so zeleným lemovaním. Šortky sme mali vo farbách čiernej (riflovina), fialovej, modrej (napodobnenina rifloviny) a bordovej. Nech sme akokoľvek kombinovali, najmä fialové šortky nám proste žiadnej blúzke nesadli. Mami mala z toho nervy, že ona žiadnu farebnú gýčovú pohromu do sveta nevypustí. Vtedy sme začali preto rozmýšľať, či nemáme nejaké zaujímavé sukne, ktoré by sme mohli použiť. Mamu hneď napadli riflové minisukne, modlila som sa, aby boli štyri. A ako môžete na výslednom efekte vidieť, 4 sme nakoniec aj našli.

A tak dievčatá mali okrem blúziek, riflové sukne, slnečné okuliare s bielym rámom, strapcové náušnice a topánky v rovnako ladiacich farbách.

Blúzky som šila podľa vlastného strihu. Najskôr som si všetky časti pre každú blúzku vystrihla, potom som ich na stroji začisťovala a v tú nedeľu som stihla urobiť len jednu tmavomodrú blúzku. Dokončeniu zvyšných som sa aj napriek snahe dostala až ďalší víkend - v sobotu a nedeľu som tému konečne nafotila.

Blúzky sa mi nešili zle, látka sa trocha párala, ale 4 naraz ušiť pre amatérsku krajčírku ako som ja už bol troška naraz priveľa. Chvalabohu, nakoniec som aj túto tému spoločnými silami zvládli.

Mami som dala nastarosť, aby telefóny ešte upravila, tak ako sme si to v hlave naplánovali. Mám doma 4 druhy kreatívnych špagátov do červena, ružova, bledo i tmavomodra a aj fialova. Tie špagáty hlavne ovplyvnili moje rozhodnutie, aby som šila blúzky z pásavých látok v týchto farbách.

Špágaty boli však také hrubé, že sa nedali použiť, nikdy by ich mama nespojila s telefóny so slúchatkami, preto musela byť kreatívna a vymyslieť inú možnosť.

Odlepila slúchatká, namaľovala odlepené časti na čierno a vymyslela ako upevní vybraté telefónne šnúry do slúchadiel a do telefónnej časti, aby boli spojené. Na šnúry použila svoju starú striebornú retiazku, ktorá sa jej už pred rokmi roztrhala. Tú rozdelila na 4 rovnaké časti, ktoré pomaľovala na ružovo, červeno, bledomodro a tmavomodro s akrylovými farbami.

Mami má starú svoju metódu s ohrietím nejakého väčšieho klinca, ktorý si "rozvarí" na ohni a potom taký klinec pichne na miesto, kde chce urobiť dieru. Spočiatku jej to nešlo, nevedela, že telefóny sú z dreva. Nakoniec po troškom vyhratí sa, urobila tam, kde bolo treba dieri. Šnúry najskôr nalepila do dier a až potom farbila. Aby sa telefóny ešte viac farebne prepojili s farbou každého dievčaťa, mami napadlo nalepiť nejaký dekoračný kamienok v rovnakej farby na telefón. Všetky farby som v dekoračných flitroch nemala, vlastne len tmavomodrú, ale nás nakoniec napadlo niečo lepšie. Vlani som dostala od kamarátky/zberateľky Vľaďky z Čiech mega balík s plnou kopou kreatívnych vecí, v ktorom boli také trblietavé plátky v rôznych farbách. Neviem to lepšie popísať a neviem ako sa môžu nazývať. Dajú sa strihať a zhodou okolností boli farebné varianty presne v tých našich farbách. Tak z každej vystrihla jeden pás a nalepila postupne na telefóny. A odrazu boli telefóny výraznejšie a krajšie.

Už od samého začiatku sme si predstavovali tieto kočky v rovnakej póze ako je póza na úzkych fotkách. Nastal ešte pred samotným fotením nachystanej scény jeden problém. Mali sme pripravený pult, kde mali položené svoje telefóny z neopracovanej čajovej krabičky. Tá bola však krátka, tak sme sa narýchlo snažili vymyslieť variantu nového stolíka. Napadli nás naše úzke poličky, ktoré máme v troch dĺžkach namontované nielen na jednej našej kuchynskej stene, ale stoja na nich ako na schodíkoch v otvorenej časti našej kuchynskej linky napr. šálky na kávu.

Veľkosťou a šírkovo bola polička super, určite lepšia ako tá čajová. Len tá farba bola príliš tmavá, telefóny by na nej zanikli a nebolo by to ono. Preto mami narýchlo napadlo, nech tú časť, kde budú telefóny položené, otapetujem zbytkami samolepiacej tapety. Najlepšie sedela biela. Konečne sa mohlo začať konečne už fotiť.

Z tohto fotenia sa dalo nakombinovať rôzne veľa variánt póz s nápadmi. Najskôr sme si mysleli, že tá top súťažná fotka bude podľa tých, kde kľačia a rovno majú telefónny pred sebou. Viď. fotky úzkeho formátu. Vy kľačanie bábik pod stolíkom nevidíte, nebolo to estetické a vyzerala to dosť v dolnej časti divné, tak som formát fotky upravila/zrezala vo photoshoope.

Mami mi asistovala aj pri tomto fotení a v rámci nápadov na samotné pózy mi vraví, nech ešte dám rovnakú pózu i tam ako sedia, nech majú napríklad prekrížené nohy. Vraj by to bolo zaujímavé. Vtedy by som isto neverila, že práve táto fotka bude taká mega úspešná.

Mami chcela aj, nech dievčatá posadím na zem a využijem ešte možnosti tela Made to Move. Preto som ich posadila do kruhu, kde sme im zmotali telefóny a dievčatá zdvíhajú ruku k pomotaným slúchatkám. Fotka na nás pôsobila ako vyvolávanie duchov po telefóne.

Keby ste len videli ako som mala na Kvetnú nedeľu na stole veľkú scénu s osvetleniami a my v nej sme jedli náš obed a ja som i počas obeda "cvakala" tieto snímky. Vyhrala a vyzbláznila som sa až - až , pózovať by sa pri tomto fotení dalo do nekonečna.

A za tú námahu a úsilie to rozhodne stálo, že som obetaovala aj videnie záverečnej exibície majstrovstiev sveta v krasokorčulovaní v TV, ktoré sa odohrávalo v talianskom Turíne. Exibícia bola po dlhej dobe konečne na úrovni, ale fotene malo jednoznačnú prednosť pred všetkým. Tentokrát i pred mojimi obľúbenými krasokorčuliarmi.

Predstavuje sa Vám Keiko, Barbie Basic 001 Model No.05.

Predstavuje sa Vám Shakira, Barbie Shakira Rockin concert.

Predstavuje sa Vám Delilah, Barbie Holiday Blue Dress 2016.

A ako posledná sa Vám predstavuje Deborah, Barbie Basic 002, Model No.14.

E - Elizabethan Era

Pokračujeme druhou témou pre mesiac marec v A-Z 2.0 súťažnej výzvy na Flickri. Bola na písmeno E - Elizabethan Era (alžbetínska éra). Priznám sa, že táto téma mi skoro nedala spávať. Nie, troška som to prehnala, ale pre mňa bola zatiaľ najťažšou, čo A-Z súťaž za svoje obidve série priniesla.

---

Pravidlá pre súťažné kolo E - Elizabethan Era:

Od 1558 do 1603 je čas spojený s vládou Anglicka kráľovnej Alžbety I. Toto sa tiež stalo obdobím veľkej kreativity a osvietenstva pre jej krajinu. Pre túto tému ukážte ako Vaša bábika mohla vyzerať alebo žiť počas tohto vplyvného obdobia v histórii. Snáď my vidíme Williama Shakespearea písajúceho jeden z jeho sonetov, kráľovnú Alžbetu v bohatých šperkoch a v róbach plne v príkazoch na svoju krajinu alebo námorných bádateľov dosahujúcich nové krajiny na preskúmanie.

Alternatívy, vy môžete tiež začleniť do tejto éry módu v súčasnej vrcholovej módy úvodníka.

Položte svoje mysliace koruny a tvorťe!

Tu si môžete pozrieť koláž pre mesiac marec s inšpirujúcimi fotkami od autoriek tém.

Nastal u mňa totiž dosť silný problém. Kto pozná moju tvorbu s bábikami asi vie, že sa orientujem hlavne na civilné outfity a obliekam svoje bábiky do moderných outfitov, ktoré vystihujú aj dané módne trendy. Ja vlastne spolu aj s mojou mami nie sme príliš na historickú dobu a ich kostýmy, nevyhľadaváme ani filmy či knižky s historickým zameraním. Z histórie vo filmoch obľubujem skôr obdobie od 30.rokoch 20.storočia.

Z tohto dôvodu nemám zatiaľ vo svojej zbierke bábik žiadne dobové bábiky, lebo ich jednoducho nevyhľadávam.

Najviac dobové bábiky sú u mňa Barbie z kolekcie Dolls of the World (Barbie zo sveta), ktoré majú oblečené kroje podľa krajiny, ktorú reprezentujú.

Keďže v zadaní bolo, že môžeme túto tému stvárniť i do súčasnej módy, s mami nás ako prvé napadlo, že by sme urobili golier, ktorý sa v tej dobe veľmi nosil a k nemu by sme niečo vymysleli ako oblečenie.

Jediné, čo bolo ešte najschopnejšie zo šatníku bábik bol práve jeden z krojov od bábik zo sveta, konkrétne od Barbie Írky. Jeden háčik to však malo, jej šaty mali krátky rukáv a boli dĺžkou po kolená, čiže krátke. Preto som na začiatku vyhlásila, že ušijem nejaké dobové šaty, ku ktorým dotvoríme ten "slávny" golier.

Nebudem klamať, ku šitiu sa mi 3x nechcelo, šitie dobových šiat ma neinšpirovalo a mala som už naplánované šitie i do 3 súťažnej témy pre mesiac marec, preto sa mi to zdalo už príliš veľa. Síce už v roku 2012 na 100. výročie potopenia lode Titanic som ako veľká fanúšička Titanicu ušila jedny šaty, v ktorých filmová postava Rose chcela skočiť cez palubu.

Tým pádom som už vlastne s dobovým oblečením pre bábiky mala skúsenosti. Rozdiel bol len vtom, že tie som celé ušila v rukách a tieto som ušila už na šijacom stroji.

Mesiac ubiehal, zberateľky - spolusúťažiace dávali postupne fotky a čuduj sa svete, alžbetínska téma sa im veľmi páčila a mali i rôzne dobové šaty v renesančnom štýle, takže som ostala aj zaskočená, že pre nich táto téma asi nie je taká ťažká ako sa stala pre mňa.

Niektoré zberateľky bábik si iste spomenú, že som sa ich spýtala, či nemajú náhodou na predaj či výmenu nejaké dobové šaty, chcela som si tým ušetriť námahu i čas. Bohužiaľ tých, ktorých som sa opýtala, nemali žiadne.

Medzičasom som poctivo študovala alžbetínsku éru, toľko obrázkov čo som na Googli a Pinterese vyhľadala a pozeralo som predtým nikdy nevidela, taktiež som si pozrela i jedno náučné video o móde z tej doby na Youtube.

Inšpiroval ma i americký historický seriál Tudorovci: Sex, moc a intrigy, ktorý som v TV, keď ho dávali nikdy nevidela, ale kostýmy hlavných predstaviteliek sa mi páčili, mali v sebe už moderný štýl a tak som si lepšie vedela predstaviť toto historické obdobie najmä z hľadiska obliekania a módy. Taktiež som si prečítala aj životopis Alžbety I.

Tu ma prekvapila informácie, ktorú som sa v detstve možno aj v škole učila, že Alžbeta I. je dcérou veľmi známej postavy z anglických dejín - kráľovny Anny Boleynovej, ktorú dal popraviť so sťatou hlavou jej manžel Henrich VIII.

Túto časť histórie pozná z hodín Dejepisu dúfam, že každý, kto chodil do školy.

Zistila som, že nás obe s mami táto súťaž posúva nielen v oblasti kreativity, módy, fotenia, či umenia, ale celkovo nám rozširuje vedomosti z rôznych oblastí, ktoré sme predtým málo poznali alebo boli pre nás úplne neznáme.

Dobovú scénu sme mali s mami v hlavách už premyslenú. Jednou z vecí, ktorú sme v scéne chceli mať bol obraz v zlatom ráme. Hľadali sme preto na nete dobové obrazy z tohto obdobia. Na 98% tvorili obrazy len portréty. Mami chcela nejaké iné motívy, kde sú napr. výpravné lode, či iné scény s viacerými postavami. Nakoniec sme vybrali portrét dámy, scénu s dobyvateľmi na mori a na lodiach a tretí obraz zobrazoval samotnú kráľovnú Alžbetu I., ktorá na ňom práve pasovala za rytiera známeho anglického moreplavca a korzára Francisa Drakea. A pri tomto obrázku mi už vtedy v hlave prebehol jeden veľký nápad.

Tieto tri vybrané obrázky som si v robote vytlačila. Ďalej som sa tejto téme v tých dňoch nevenovala.

Mojej mame sa už aj troška nepáčilo, že tému zbytočne oddiaľum, že som dávno mohla urobiť i ja nejaký golier, v ktorom by som bábiku nafotila, že takto ma už všetci 100 x predbehi a dať znova opäť len bábiku v dobových šatách s golierom bude nuda. A vtedy som jej povedala, čo ma napadlo pri hľadaní obrazu do rámu. Povedala som, že moja kráľovná bude v scéne pasovať nejakého Kena za rytiera! Tento nápad ma aj preto zaujal, lebo mám dva meče od zberateľských bábik podľa filmu Piráti z Karibiku, pirátov Jacka Sparrowa (hrá ho, kto náhodou nevie, Johnny Depp) a Angelicu (hrala ju Penelópe Cruz). A Jackov outfit je dosť dobový. Vedela som, že pirátske šatky na hlave, či páse, vestu alebo jeho ozdoby v podobe malej lebky do scény a outfitu nemôžem využiť.

Jeho outfit tvorí dobová košeľa, ktorá je prišitá na šedé nohavice, vysoké hnedé čižmy, púzdro cez plece s mečom, to sú tie časti, o ktorých som vedela, že sú tie pravé. Od Angelicy mi stačilo požičať len dámsky meč.

A samozrejme bolo nutné ušiť konečne tie slávne dobové šaty.

V priebehu mesiaca som vo svojom voľnom čase robila aj rôzne iné kreatívne veci, mimo tejto súťaže, vyše týždňa pred koncom súťažných tém na mesiac marec sa mi podarilo došiť veci na tému F, ale dobové šaty s celou scénou som stále nemala. blížil sa koniec mesiaca a prišla nakoniec i Veľká noc, ktorá mi časove tak skoro vôbec nevyhovovala.

Po naštudovaní šiat z tejto doby som zistila, že sa nosili rôzne varianty najmä rukávov. Vyberala som si totiž z dvoch dostupných strihov šiat pre bábiky. Jedny s úzkymi rukávmi a s vlečkou boli v štýle Rómeo a Júlia, myslím konkrétne pre Júliu. A druhé boli v renesančom štýle, sú to nakoniec tie, ktoré som aj ušila podľa veľmi šikovnej zberateľky Ivy, ktorá uverejňuje niekoľko rokov prekrásne outfity najmä z rôznych historických období alebo veľkovečerné róby a vždy k nim uverejní aj strih. Stránku poznám od útlych začiatkov môjho zbierania bábik, šila som podľa nej už plno šiat a rada sa na jej stránku pravidelne vraciam.

Veľa mi jej strihy pomohli, každý strih či pomoc pri šití na bábiky je pre mňa vzácnosť.

Tu je odkaz na jej stránky: inspirace-barbie.cz.

Kráľovná Alžbeta však nosila iný typ honosných a drahých rób. Mala okázalé outfiy, kde mala pod sukňou spodnice, ktoré jej na bokoch vytvárali "puf" efekty, okrem golierov, bola ovešaná šperkami, najmä perlovými a na hlave mla taktiež "výbuch" všetkého možného ako sú perly a pod..

Ja som v takýchto podobne strihaných šiaty našla Albetu na fotkách obrazov, kde bola ako mladé dievča, obdobím pred svojim vládnutím.

Najskôr som plánovala, že šaty ušijem z tmavozelenej plyšovej látky, ktorú som si raz kúpila pred rokmi v galantérii, len tej bolo už málo, väčšie časti strihu sa mi na ňu nemestilli, preto som musela urobiť zmenu plánu. Našla som si bordovo-červenú tenkú látku zo starého vianočného obrusu, z ktorého bolo už strihané, len materiálovo a vzorovo (veľké zdobenie s vyšívanými kvetinami) sa mi látka nepozdávala. Len som nevedela ani za svet prísť na to akú inú látku zo svojich zásob mám použiť. Všetky som už prešla a ani jedna lepšia od toho obrusu nebola.

Neskôr ma konečne osvietilo, spomenula som si na veľkostne pomerne dlhý pás bordovo-vínovej látky, ktorá sa skladá z dvoch typov pásov - lesklého a matného rovnakej farbe. Dostala som ho pred vyše rokom od 2-stupňovej sesternici a pred rokom som z neho urobila záves, ktorý som použila len v 2 scénach.

Celý ten dlhý pás látky mi presne vyšiel na strih šiat, chvíľku som váhala, či "záves" postrihať, ale myslím, že som sa rozhodla správne. Na šatách bolo najťažší pre mňa rukáv, ktorý sa skladá i z podšívkovej časti. Tá by mala byť podľa ukážky modelu strihu z inej látky, ale ja som to dala z rovnakej, len som otočila smer pásov z vodorovna na zvisle.

Odvtedy, čo som vedela, že budem šiť sama šaty, som vedela, že použijem túto zlatú silnú stuhu, ktorá sa má používať ako dekorácia na opravy poťahov nábytkov. Máme ju od mamininej už nebohej tety z rodinného kvetinárstva.Stužka je veľmi honosná a napomáha šatám k vytvoreniu ešte väčšiemu luxusnejšiemu dojmu.

Na rukávy som použila ešte jednu užšiu obyčajnejšiu stuhu, ale celý okraj šiat tvorí hlavne ozdobná stuha na poťahy.

Šaty som ušila, vedela som, že golier sa do tohto štýlu renesančných šiat nehodí, ale nevedela som, čo jej spraviť na hlavu. Mami mi našštudovala, čo by bolo k šatám najlepšia voľba, ktorá by sa dala najrýchlejšie spravič, bez toho, aby som už študovala na internete ako pokrývku hlavy vyrobiť.

Takže ju napadlo použť veľmi hrubý drôt, na ktorý som nalepila postupne vatu a vytvorila takto kostru, ktorú som obalila za pomoci lepidla rovnakou látkou ako sú šaty. Čelenku už bolo treba len ozdobiť. Chvíľku nám tvalo, kým sme objavili reťaz s drobnými perlami, ktorá bola veľkostne najlepšia. Na cíp som ešte nalepila jednu väčšiu perlu.

K úplnému dotvoreniu outfitu už chýbali len šperky, ktorej v tej dobe boli v outfitoch ozaj priehrštím. Zlato-perlový náhrdelník mám od kamošky zberateľky Katky (zmrzlinka.blog.cz), perly ušiach sú z dámskych strých maminých náušníc, ktoré som pred pár rokmi už prerobili na náušnice pre bábiky do ich svadobného salónu, teraz som ešte vytvorila retiazku s krížom. Kríž sa v tej dobe objavuje ako veľmi častý motív na krku dám z tej doby. Mám zopár takýtchto malých krížov, ktorých som už použila a kúpila zámerne pre bábiky. Sú pôvodne z dámskych náušníc, ktoré som kúpila raz v zľave v bižutérii SIX:

A úplným záverom tohto outfitu bola reťaz - opasok vytvorený z väčšej zlatej retiazky a troch zlatých korálkov.

Na šaty som nesmierne hrdá, že som takéto niečo sama ušila. Nebolo úplne niečo ťažké, len to bola piplačka a niečo zložitejšie šitie oproti mojím zvyčajným šitím pre bábiky. Síce jedinou mini chybičkou bolo urobiť šaty o niečo dlhšie, ale ma to nenapadlo, pretože strih nebol na Barbie telo zberateľské, ktoré je trochu vyššie ako to na ten strih, inej mojej Barbie s iným telom by boli akurát. Napriek k tomu som absolútne so šatami spokojná.

Výber hlavnej aktérky tejto scény mi bol najviac jasný zo všetkého od prvej chvíľke, čo som si prečítala zadanie tejto témy.

Už viac ako rok mám doma Barbie podľa filmového spracovania Disneyho Popolučky (Cinderella), ktorá zobrazuje macochu Lady Tremaine. Hrala ju známa americká herečka Cate Blanchett. A kto sa vo filmovom svete troška vyzná, tak vie, že Cate Blanchett hrala v roku 1998 hlavnú úlohu vo filme Kráľovná Alžbeta a za tento herecký výkon dostala i Oscara. O pár rokov neskôr, v roku 2007 si zopakovala túto rolu v pokračovaní Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek.

Takže z tohto dôvodu mi táto bábika absolútne sadla do témy. Barbie má vlastnú tvár a na pravú herečku Cate sa dosť podobá, niekedy sa Mattelu vlastné celebritné tváre nepodaria, ale Cate rozhodne áno.

Ako fiktívneho rytiera som vybrala Travisa, ktorý je zberateľský Ken podľa filmu Divergencia a zobrazuje postavu hlavného hrdinu Foura.

Výzorom by sa lepšie podľa nás hodil Jack Sparrow, ale nechcela som ho opäť opakovať, keďže sa v predchádzajúcom mesiaci v súťaži už objavil.

Teraz pár slov k zariadeniu scény. Krb mi vyrobila mami pôvodne pre účely tohtoročného valentískeho fotenia. Kto sleduje moje fotky s článkami pravidelne, tak si isto spomenie, že nakoniec som použila druhý modernejší krb, ktorý mi mami spravila. Do krbu mi mami narezala konáre.

Na krbe sa nachádza z ľavej strany zatvorená amfora, ktorá je suvenír z Grécka a dostala ho už aj pred 12 rokmi ešte moja babka. Pôvodne bol v ňom balzam na pery.

V strede krbu je váza a nej veľká ozdoba. Váza je pôvodne malý parfém, ktorý je určite i minimálne 30 rokov stará záležitosť. Pochádza už od raz spomínanej maminej tety - kvetinárky. Parfém stále ešte "páchne", i keď v ňom už nič nie je. Mami doň napichla brošňu, ktorú sme spoločne s vázou na pravej strany dostali od mojej druhostupňovej sesternici Margi k posledným Vianociam.

Malý stolík je z krbovej sady nábytku od bábike Glorie, ktorú mám ešte z útleho detstva.

Keďže som chcela ísť inou cestou a zobraziť moreplavca, vystrihli sme malé mapy ešte zo zbytkov strán atlasu zo školských čias mojej babky, ktorý pôsobil staršie.

Dekorácia loď - plachetnica pochádza z dekoračnej fľašky, ktorú sme mali pred rokmi vyloženú ako dekoráciu. Naše drahé mačky nám ju raz zhodili a rozbili a odvtedy sme ju nadekorovali bábikám do námorníckej diorámy. A teraz sa nám plachetnica úplne hodila do tejto témy.

Obraz na stene. Zlatý rám je rámik, v ktorom sme mali pred 15 rokmi vyložené fotky mňa ako malého dievčaťa. Mali sme tých malých zlatých rámikov ešte aj viacej, len tento sa zachoval. Obrázok - portrét dámy s lutnou sme s mami vybrali na Pinterese. Pamätám si, že je to portrét nejakej anglickej skladateľky.

Pozadie mi vytvorila mami, keď som ja šila tieto šaty. Pôvodne som si chcela sama nejaké elegantné vyrobiť. Stále fotím len pri bielych tehlách a tie sa mi vôbec do témy nehodili. Mami sa mi ponúkla, že ona ho pre mňa urobí.

Zelená časť je zbytok z veľmi starej tapety (30 rokov), ktorú si kúpila moja babka a mali sme s ňou dlhé roky vytapetovanú našu obývačku v našom dome.

Je to pomerne luxusná tapeta, takže do témy sa náramne hodili. Taktiež i deliaci pásv strede je súprava k tejto tapete. Toho bolo viac. Tapetu musela na niektorých častiach mami kúskovať ako puzzle, keďže ako som sa už vyjadrila sú to už lne posledné zbytky čo nám z nej ostali. Mali sme ich aj viacej, len sa všelijako zbytočne využili pre pár rokmi.

Keďže jej bolo málo, musela druhú časť steny doplniť nejakou inou z domácich zásob, konkrétne sa jej k nej najviac hodila kamenná samolepiaca tapeta.

Podlahu sme zobrali plávajúcu v bledšom prevedení, hádam drevené podlahy sa v tej dobe dávali, túto časť histórie som už neštudovala.

A tu by som mohla konečne napísať, že keď sme toto všetko s mami zvládli urobiť išlo sa už bez problémov fotiť. Ale nie, nenapadlo ma, že Ken Travis mi nebude chcieť držať v v kľaku a zaklonení pri pasovaní. Keďže kĺbové zberateľské telo je od horného pásu dosť ľahké, nevedel udržať rovnováhu a padal dole. Skoro ma porazilo, keď som zistila, že celá scéna je vytvorená, prichystaná a šaty sú konečne ušité, len Ken nechce držať v póze ako má.

Začali sme narýchlo vymýšľať rôzne možnosti. Mami začala pchať rôzne ťažké veci Travisovi do čižiem, napr. dekoračné kamene, malý zámok na kľúče, proste všetko, čo jej prišlo do cesty a zdalo sa jej na hmotnosť ťažké. Už som začala chystať variantu, že uchytím Travisa zvrchu na nylonovú niť. A taktiež som sa začala vzdávať možnosti, že Travis mi bude kľačať a zároveň bude v predklone.

Nakoniec ma i v tomto prípade osvietilo a spomenula som si na to ako som fotila na Silvestra projekt klisko, v ktorom i krasokorčuliarky "korčuľovali". Zobrala som špajdlu, ktorú som zapichla do krbovej časti zlatého rámu s dierami a z druhej strany mala špajdla opierať trup Travisa. Špajdla bola tenká a nedžala, preto som dala poslednú šancu a našla som si silnejšiu paličku, s ktorou som sa víťazoslávne dostala do hladiny "alfa". Travis konečne držal, tak akosom si predstavovala podľa inšpirácie z dobového obrazu. I keď tam kľačal trošku inak na jednom kolene, ale to by som od Mattel kĺbového tela chcela asi priveľa.

Kto sa dostal ku koncu textu, tak mu gratulujem, ale ja som celý priebeh tvorby nevedela opísať na kratší obsah.

A aby som nezabudla, tretia fotka z vrchnej strany je súťažná.

Tešte sa na ďalšiu tretiu súťažnú tému.