Predstavujem Vám momentálne svôj najťažší šitý model - šaty z filmu Titanic. Charlotta ako Rose DeWitt-Bukater v červeno-čiernych šatách - tzv. jump dress.
Asi ešte o mne neviete, že som veľký fanatik lode TITANIC a do všetkého, čo s ňou súvisí. Odmalička ma fascinoval príbeh nepotopiteľnej lode, ktorá sa vydá na svoju prvú, ale zároveň poslednú plavbu.
O Tinanicu si vystrihujem všetky články, čo v časopisoch nájdem. Vytvorila som si z článkov aj vlastný zošit. Ako malá som bola šťastná, keď som videla prvý bezfarebný film o Titanicu, neskôr som videla aj novší 2-dielny a nakoniec som túžobne očakávala, kedy niaka naša TV stanica konečne dá premiéru veľkofilmu Titanic.
A v roku 2000 na rakúskej ORF1 som sa konečne dočkala. Síce po nemecky som absolútne nič nerozumela, našťastie mama mi niečo preložila. O dva roky som mala možnosť uvidieť film aj na TV Nova.
Odvtedy ubehlo už veľa rokov, Titanic si vždy znova rada pozriem.
Moja mama vraví, že moja fascinácia s Titanicom súvisí možno s tým, že keď bola tehotná, čítala knihu o Titanicu
a tým pádom sa to prenieslo aj na mňa.
a tým pádom sa to prenieslo aj na mňa.A pretože v tento rok je 100. výročie jeho potopenia, nemohla som si túto smutnú historickú udalosť nepripomenúť. Už od začiatku tohto roka mi v hlave vŕtalo, že by som mohla skúsiť ušiť šaty, ktoré má so strihom a s podrobným popisom na stránke Molendrix.
Len som nevedela, či to zvládnem. Doteraz som šila len obyčajné jednuché roláky, šaty alebo nohavice. Proste moderné oblečenie. Žiadne historické. Bola to pre mňa výzva. Obdivujem Heňu ako nádherne a do najmenších detailov vie ušiť rôzne historické kostýmy.
Vo výbere Barbie som mala jasno. Keďže vlastním len tri hrdzavovlásky, z toho sú 2 GG a jedna Goddess. Vyhrala posledná, Charlotta. Nemusím sa s výberom hambiť, veď ani pravá Titanic od Mattela sa na Rose nepodobá.
Šaty som začala šiť cez Veľkú noc a v tento víkend som ich konečne dokončila. Síce chcela som ich mať hotové presne na výročie, teda 15. 04., ale neuvedomila som si, že to nie je také ľahké
.
.
Na spodnú červenú sukňu som postrihala náš vianočný obrus, ktorý sa praním zmenšil a ostali na ňom stopy po sviečkach. Na vlečku, živôtik a vrchnú vrstvu sukňe som použila jemný tyl, skôr látka sa viac podobá na organzu. Mám jej dosť, raz sme ju našli pri upratovaní pivnice, ani neviem odkiaľ sa tam vzala.
Najťažšie na celom kostýme bola korálková vestička. Mala sa skladať z čiernych a červených korálkov. Ale ja som mala len červené. Bola to nekonečná robota, každú jednu korálku zvlášť prišiť. Neviem ako som to zvládla. Mama mi povedela, že som sa troška zbláznila, keď som sa na to dala.Vestičku som priebehu šitia stále upravoval, raz som mala jednu stranu širšiu alebo som ešte dokonca došívala korálky. Bála som sa, že ju po došití nebudem vedieť s tvrdým základom korálkov prevrátiť na druhú stranu. Našťastie sa tento problém vyriešil.
Vestičku som priebehu šitia stále upravoval, raz som mala jednu stranu širšiu alebo som ešte dokonca došívala korálky. Bála som sa, že ju po došití nebudem vedieť s tvrdým základom korálkov prevrátiť na druhú stranu. Našťastie sa tento problém vyriešil.
Najprv som našila "nekonečné" červené korálky (mali byť tmavšieň a potrebné korálky som nafarbila na čierno. Ešte som nalepila osem čiernych flitrov. Vestička sa zapína na 2 páry háčok a očiek, na ktoré som našila dve väčšie bledomodré korálky.
Zadná strana.
Visiace pozdĺžne korálky.
Čižmy sú jedny nízke, neznačkové.
Pri vyzdobovaní sukne nastal problém. Nemala som čierne korálky. Zháňala som ich v obchodoch, ale všade boli akurát čierne vypredané. Nakoniec som zobrala balíček týchto šedých. Vystrihla som si 16 krúžkov z čiernej látky a na každý krúžok som prišila do kruhu korály. Šaty a vlečka sú zdobené čiernymi flitrami, ktoré sa dajú spojené na nitke kúpiť. Aj tie sa mi podarilo zohnať až v treťej galantérii.
S bledomodrými korálkami sa spájajú aj konce vesty.
Účes.
Šperky. Charlotte som urobila dierky do uší. Na miesto strieborno-šedýc korálikov mal byť strieborný tenký drôtik, ale ten som nemala.
Vlečka je na vestu našitá. Vesta je vypdošívkovaná.
Tu m§žete vidieť celú "vzorku" na veste.
Šaty bez vesty. Živôtik je podšitý látkou telovej farby. Látka je vlastne zbytok mojich siloniek.
Šaty sa zapínajú na jeden pár háčika a očka.
Myslím, že ďalšie historické šaty, tak skoro nebudem šiť. Predsa len súčastná móda je mi bližšia a ľahšie sa šije. A samozrejme ma oveľa viac baví.
A na záver objasnenie pozadia. Moja najnovšia kniha, ktorá bola vydatá na 100. výročie potopenia Titanicu. Je to taká obrázková encyklopédia so všetkými potrebnými údajmi a zaujímavosťami týkajúce sa "nepotopiteľnej" lode TITANIC. Vďačím za ňu mame, ktorá bola láskavá a kúpila mi ju.
