4.kolo - Summer Vibes

Aby som sa dohnala časový sklz, prinášam Vám ďalšie fotky súťaže u Nikol už zo štvrtého kola s témou - SUMMER VIBES.

Táto téma ma vážne veľmi potešila. Po prvé, letné fotenie mám naplánované veľmi dlho, predsa len cez leto ma láka fotiť letné fotky. Po druhé na lené fotenia mám veľa rekvizít a nápadov. A Nikol v tomto kole dovolila a chcela vidieť i rekvizity a nejakú scénu/prostredie ako si bábiky užívajú letný čas.

---

V krátkosti pravidlá pre toto kolo súťaže:

- dobré svetelné podmienky (denné svetlo, bez blesku), fotografie mohli byť upravené

- fotografia mala byť farebná a mohla byť upravená akomkoľvek filtre/programe

- pri outfite sme mali využiť všetko, čo k letu patrí - plavky, prehozy cez plavkyšaty, šortky, topy - čokoľvek čo v lete v horúcich dňoch či u mora sa nosí. Nemali sme zabudnúť ani na doplnky, ak ich máme v zbierke - slnečné okuliakre, klobúky, plážové tašky

- póza bábiky bola len na nás, mohla ležať, sedieť, stáť, Nikol to bolo jedno - hlavne malo byť z fotky poznať, že sa jedná o letný, teplý a pohodový de. Fotiť sme mohli taktiež celú postavu, časť postvy po stehná - výber bol len na nás

- fotografia mohla byť fotená na výšku/šírku

- fotiť sme mohli v interiéri i exteriéri - ideálne fotky mohli byť napríklad u vody, bazénu, u mora, na záhrade či balkóne. Pokiaľ nemáme tieto možnosti, tak doma sa dá všeličo vymyslieť

- bábika môže taktiež robiť akúkoľvek činnosť - opaľovať sa, kúpať sa v potoku, čítať si knihu, aj relaxovať ...

Skrátka sme mali čerbať sami zo seba - alebo čo sami radi robíme, ako relaxujeme, keď máme dovolenku alebo voľný víkend v lete

- kreatívne nápady sú určite viac zaujímavejšie, ako keby sme bábiku vyfotili len v plavkách ako sa pozerá do objektívu u nič nehovoriaceho pozadia - z toho leto nebude dýchať.

- mohli sme využiť akékoľvek rekvizity a doplnky pre bábiky - bazény, plávajúce kruhy, lehátka, miniatúry jedla či nápojov a mnoho ďalších - fantázii sa hranice nekladali.

Ako som na začiatku článku písala, v hlave som mala presne nápad a plán ako Sorayu vyfotím. Vymyslela som si, že okrem svojich obľúbených paliem, ktoré často používam pri letných foteniach chcem do scény priniesť i niečo úplne nové. A to bola vysiaca sieť, ktorú som videla robiť pred pár mesiacmi u Froggystuff na jej youtube.

Ide o takú ako ja nazývam "tkáčku" techniku. Je to ľahké, ale je to veľká piplačka, hlavne z časového dôvodu.

Vystrihla som si kartón, ktorý bol byť dhší a širší ako samotná Barbie. Na ňom som si urobila asi medzeri trochu menšie ako 1cm zvrchu a zospodu som natiahla postupne asi 24 bavlnových nití cez, ktoré som začala postupne prevliekať dlhšiu bavlnenú niť v systéme striedania zhora a zospodu, ktorá ak sa minula, tak som ju napojila vždy vďaka uzlíkom a postupovala som ďalej dokonca.. Veľmi veľa bavlny lehátko "zjedlo", malo byť v jednej farbe, pôvodne len v tej bordovej, za ktorú sa vešia.

Na každé súťžné kolo máme ako súťažiace 10 dní, čo je pre mňa ako som zistila málo. Uvítala by som pôvodných 14 dní ako bolo na začiatku súťaže naplánovaných.

V jeden víkend som začala pracovať na tom lehátku, keď som bola skoro v polovici, tak som zistila, že ho robím veľmi na husto a tvar išiel v štýlom "sukňa", postupne sa mi stával užším. Preto som musela začať odznova a menej husto, ale žiaľ som to cez prvý víkend nestihla dokončiť. Cez týždeň som nemala kvôli práci vôbec čas a tak som sa pustila do dorobenia hojdacej sieťe až v predposledný deň pred termínom súťaže. Vravela som si, že scénu stihnem nafotiť posledný deň, ale vtedy som ešte nevedela, čo ma čaká.

Sieťka bola už síce v sobotu dokončená, ale v nedeľu doobeda som sa rozhodla upraviť svoje dve palmy tak, aby mi samostante držali. Vopchala som do nich biele umelohmotné stojany, ktoré sa v minulosti používali v našom rodinnom kvetinárstve ako držiaky do svadobných kytíc.

Aby biele časti neboli samozrejme na palmách vidno, tak som ich musela niečím zamaskovať. Mami napadli také umelé dekoračné kôry, ktoré sme si pred vyše rokom kúpili v Kauflande pre naše kreatívne účely.

A tie som vďaka taviacej pištole nalepila na dolnú časť stojana a zakryla som ho. Tým pádom sa stali palmy ešte realistickejšie. A konečne som nalepila nakoniec i palmové listy, lebo už od môjho detstva (vtedy tieto palmy už moja mami vymyslela pre moje bábiky) mali listy len napichané drôtmi, ktoré nikdy všetky poriadne nedržali.

A tak som išla poobede konečne fotiť. Predtým som si uvedomila, že palmy sú ľahké a vlastne Sorayu na sieti neudržia. Preto som skúsila nájsť v zbierke kameňov z domácich zásob nejaké také, čo sa veľkostne do vnútra stojanov vopchajú. Smola, žiadny taký sa nenašiel. Tak som si povedala, že isto ich naukladám okolo paliem a tak bude sieťka držať. Opäť smola a nedomyslený nápad.

Keď som mala naaranžovanú celú scénu v obývačke na zemi, kde v tomto letnom čase slnko najviac u nás doma dopadá, tak som zistila, že nemám vhodné i pozadie na záhlavie, vlastne potrebovala som okrem tej tabuli s nápismi i nejaký väčšie a širšie. Všeličo som prišpendlila a napojila, urobila som asi 3 rovnaké fotky Sorayi ako stojí pri palme, ale rôzne napájané pozadia mi stále padali a nedarilo sa mi. Keď som problémy s pozadím vyriešila, tak som riešila opäť palmy, vlastne len ich stabilitu. Mami preto napadlo, že palmy udržíme prostredníctvom nylonových nití. Takže najprv sme jednu zaviazali od nohu obývačkového stola a druhú o rukoväť PC stola, ale stále to bolo málo, preto sme museli obe palmy ešte zachytiť druhou nylonovou niťou. To keby ste videli ako to u nás vtedy vyzeralo. Jedna niť bola zapichnutá v drevenej nožičke kladiva. A keď sme celú scénu takto postavili, tak sme ju museli opäť posúvať kvôli slnku ďalej po izbe, lebo medzi časom sa slnko posunulo a opäť sme museli inak napínať nite. Hotový fotoateliérsky blázninec.

Nakoniec som cvakla asi 4 fotky ako Soraya leží a popíja si nápoj z kokosového orecha.

A vtedy ma išlo asi najviac šľak trafiť. Zamračilo sa. Vedela som, že v ten deň hlásili i polooblačnoa, ale viac-menej celý deň slnko dobre svietilo a mne muselo práve vtedy odísť! Keď som nervózna, tak aj nadávam a to vtedy ste ma nechceli počuť. Bola som nas..tá, že opäť raz nestíham a opäť sa mi všetko darí robiť v hodinu dvanástej, na poslednú chvíľu.

Stáva sa mi to, keď chcem vyhovieť druhým ľuďom, či robiť veľa vecí naraz. Ešte som nafotila pár fotiek v iných póach a bez slnka, len to nebolo vôbec to pravé orechové.

Tak nakoniec som vyberala len zo 4 fotiek, kde dopadalo slniečko, čo vytvorilo veľmi krásnu a exotickú letnú atmosféru.

Tú súťažnú fotku môžete vidieť ako tretiu odzadu.

Ja som vedela, že ďalšie fotky si ešte v kľude dofotím, keď budem mať čas a nebudem hlavne pod časovým stresom.

Predtým som taktiež vedela, že nutne potrebujem vymyslieť ako budú palmy samostatne stáť a to aj bez pomoci nylonových nití.

Napadla ma technika vrstvenia kartónových papierov tiež podľa Froggystuff, ktorá túto metódu využíva dosť často pri svojich rôznych projektoch, či sa jedná o veľké scény, či malé doplnky.

Takže cez moju dovolenku som začala na tomto pracovať. Do stojanových palíc som vopchala drevené paličky, ktoré mi mami skrátila. Pôvodne slúžili na iné veci. To bolo ešte dosť rýchle a ľahké. Zložitejšie to bolo pri vrstvení. takže som na seba navrstvila 5 kartónových stien, do ktorých som nakoniec urobila dve diery. Ešte pred dierami som na vrchu nalepila papier s motívom vody, ktorý som pôvodne chcela raz použiť do bazénu pre bábiky, ktorý sa už niekoľko rokov chystám robiť. Zmenila som nedávno názor a vedela som, že tento vodný papier do projektu bazén isto nepoužijem. Takže tuto sa mi náramne zišiel.

Palmy sa napichnú a držia u sami. Nemusí na nich visieť sieťka, scéna sa dá v rôznych obmenách použiť aj inak ako len so sieťkou.

Pred pár mesiacmi som kúpila za pár centov vo výpredaji ďalšie dekoračné piesky a jeden piesok som pridala k svojmu starému do tejto scény. Piesok budem vždy využívať pri letných foteniach. Som rada, že ho už mám viac a dioráma pláže je s ním ešte viac realistickejšia. Mušle som si požičala s Barbie izby v námorníckom štýle.

Vedela som, že musím vymyslieť i nejaké stále letné pozadie, ktoré bude väčších rozmerov.

V Kiku som minulý týždeň zohnala také veľké ratanové prestiarenie, ktoré vlastne slúži na leňošenie pri vode, mori, pláži, tráve a pod. Keďže sa dá zrolovať, tak sa dá ľahko s ním manipulovať. Bolo lacné a ja som preto neváhala ani minútku, veď by bolo zbytočné hľadať niečo iné a drahšie. Na tento účel mi úplne stačilo.

Ja som ho nalepila v celku na dve steny - jednu väčšiu a druhú menšiu. Budem ho používať i pri bazéne, keď sa mi ho konečne podarí vyrobiť.

Pôvodne malo byť na fotkách i drevený nápis/obraz ako pozadie, ktoré bolo i na súťažnej fotke, ale žiaľ som pri fotení, ktoré sa odohrávalo cez extrémne 37 stupňové horúčavy zabudla použiť. A ani moja mami si to nevšimla. Čo ma trošku mrzelo.

O outfite som trošku rozmýšľala. Pôvodne som chcela konečne využiť jedny z Basic plaviek, ktoré by Soraya vďaka svojmu štíhlemu Pivotal telu obliekla. Lenže zelené jej vôbec nepasovali, žlté lepšie, ale nebolo to ono.

Potom sme s mami rozmýšľali o jedných z playline kolekcie Riviera Barbie 2009, ale tie jej síce farebne sadli k jej opálenej pleti viac, ale vôbec neboli sexi.

Potom mami napadlol outfit od Barbie Havajčanky Dolls of the World Luany, ale tá jej havajská lyková suknička je prišitá k spodnému dielu plaviek. Mňa preto napadlo, že k vrchnému dielu plaviek doladím niečo iné, čo kľudne nemusia byť práve nohavičky. Rôzne šatky z domácich zásob nesadli, ale táto pink suknička od Barbie playline, ktorá bola súčasťou kuchyne (Barbie a už ani tú kuchyňu dávno nemám v zbierke) áno, rozmýšľala som i nad riflovými šortkami, čo sa mi už zdalo príliš opozerané a nudné.

Tieto farby proste Soraye viac pristanú ako žlté a zelené Basic plavky.

K tomuto outfitu som doladila lené topánky na platforme, nové náušničky, ktoré som nedávno vyrobila k inému outfitu a teraz sadli farbami aj k tomuto, klobúk a letnú kabelku z vlastnej výroby, , ktoré som vyrábala do vlaňajšej súťaže na Flickri, jeden náramok od Mattela a druhý z mojej tvorbya nakoniec slnečné okuliare z Barbie Basic 001 sady doplnkov.

Kvetinový veniec a morská korytnačka sú tiež požičané od Havajčanky Luany.

Kabelku som naplnila potrebnými vecami od časopisu vlastnej výroby po opaľovací krém a mobil.

Okrem toho som ešte využila pri fotení i moje vlastnoručne robené ukulele kokosový drink, ktoré som robila pred pár rokmi do projektu Hawaiian Melody Shop.

A ešte jedna "pikoška". Veľmi som sa smiala (v dobrom), keď som konečne uvidela súťažné fotky ostatných súťažiacich, pretože asi tri kočky použili časopisy z mojej dielne, ktoré vlani odo mňa dostali do daru.

Myslím konkrétne Nikolu H., Katku (zmrzlinka) a Heňu (HXM). Urobili ste mi vynikajúcu reklamu značke "Mary".

A na záver sa musím poďakovať všetkým spolusúťažiacim, ktoré mi s láskou dali body a neviete akú ste mi urobili radosť, že sa Vám moja fotka na tému Summer Vibes páčila. Ď A K U J E M ! ! !

♥♥♥

A aby môjho adrenalínu nebolo málo ani pri druhom fotení tejto témy, tak hneď na začiatku sa mi do scény potrebovala vopchať moja mačka Emma, ktorá sa potrebovala válať sa piesku a najmä na slnku. Ako vidíte veľmi si to užívala. Len nie na dlho, hneď som ju musela dať preč a keďže sa mi tam chcela vopchať i po druhýkrát, musela som ju vyhodiť z obývačky a zavrieť pred ňou cez priebeh fotenia dvere.

Takže tri fotky ešte na konečný záver tipu "Behind the scene" - za scénou.

3.kolo - Retro

Súťaž Miss Sweet Love u Nikol je momentálne už v polovici a u mňa na blogu ste zatiaľ videli len prvé dve kolá. Po časovej júlovej pracovnej zaneprázdnenosti a iných mojich aktivitách sa opäť vraciam s ďalším kolom tejto súťaže. Konkrétne 3.kolo bolo na tému RETRO. Tu u Nikol na blogu si môžete pozrieť všetky súťažie a ich fotky na túto tému. Obdobie retro malo dosť veľké rozpätie od 20.rokov po 90.roky 20.storočia. Smejem sa na tými 90.rokmi, že retro, veď to bolo len nedávno, čo som sa narodila.

---

V krátkosti i pre toto kolo zhrniem pravidlá, ktoré nám Nikol zadala:

- dobré svetelné podmienky (bez blesku, ale mohli byť upravené v programe)

- fotografia musela byť farebná, ale kľudne mohla byť upravená akýmkoľvek filtrom

- d§rau v tomto fotení bol vkladaný na outfit - bol len na nás - fotky mali byť jasné, o ktoré obdobie sa jedná

- bábika nemala byť nahá

- póza bábiky bola na nás

- fotiť sme mohli portrét (ale nie hlavu), celú postavu, či časť postavy po stehná - výber bol na nás

- fotka mohla byť fotená na šírku alebo výšku

- mohli sme využiť akékoľvek rekvizity pre vybranú dobu

- fotografie mohli byť fotené ako v interiéri, tak i v exteriéri

20te, 30te, či 40te roky si ani žiadna súťažiaca nevybrala. Väčšina z nás sa pohybovala v rozhraní medzi 650. - 70.rokmi, z toho boli len jedny 80te a jedny 90te.

Ja som mala o tejto téme dosť jasnú predstavu, keďže obdobie najmä 60. a 70. roky milujem najviac. Ďalej 50.roky sú až za nimi, 80.roky sú pre mňa najhoršie v oblasti módy, lebo ju považujem za málo "ženskú", v niektorých štýloch i rozgajdanú a ani 90.roky ma príliš neberú v žiadnom štýle. 40.roky by som možno ešte dala formou "Pin-up girl" a 20.roky najskôr v štýle charlestone, ale ani tieto obdobia z minulosti v oblasti fashion módy ma nikdy nebrali a neberú.

Určite mojou srdcovou záležitosťou sú 60.roky minulého storočia. Na nich sa mi vo svete módy páči takmer všetko.

Rôzne retro šatičky, ich farby, tvary, strihy a pod. To jednoducho nádhera.

Samostatná kapitola sú 70.roky.

Éra Hippies je už na rozhraní konca 60.rokov a začiatka 70.rokov. Ako viete, hippies, či dnes už v modernej verzii boho štýl je tiež pre mňa v móde niečo veľmi očarujúce, sama mám v niektorých svojich outfitoch prvky boho štýlu, preto moje bábiky majú dosť veľa kúskov, z ktorých sa dá táto súčastná trendy móda vyskladať.

Preto by bola pre mňa najľahšia cesta vytvoriť hippie outfit. Keby som nebola pri druhom súťažnom kole na tému Vogue použila v blúzku vo fialových tónoch od bábiky Bratz, tak by som ju bola použila určite do tohto kola.

Preto som musela prehodnotiť akým smerom sa budem pri tejto téme uberať. S mami sme si vraveli, že určite veľa súťažiacich pôjde do 70.rokov a hippies, že ten štýl bude pre každú najľahší, preto sme sa rozhodli, že vymyslíme niečo iné.

Ostali sme pri 60.rokoch a s nimi ma napadlo využiť jeden strih na šaty pre bábiky, ktorý som mala už aj dva roky odložený. Šaty, ktoré majú tvz. "anjelské krídla/rukávy". So šatami prišiel z maminej strany nápad vytvoriť zo Sorayi speváčku zo 60.rokov.

Preto som jednu sobotu ušila tieto šaty z bielej košeli, ktorá je zdobená z vonkajšej strany s touto bielou krajkou. Sesternica mi košeľu pred rokom podarovala práve na tieto moje tvorivé účely. Jej spodnú časť sme s mami využili pri tvorbe šiat anjelov na minuloročné vianočné anjelské fotenie.

S týmito krajkovými šatami som nebola veľmi spokojná, látka je pre bábiky dosť hrubá, preto som ich cez sobotu nedokončila. Rozhodla som sa rýchlo použiť inú látku v krémovej farby, ktorá bola pre mňa jemnejšia a tenšia a z nich som vytvorila podľa toho istého strihu dlhšie šaty po zem. No ako to už býva u mňa vo zvyku, nebola som ani s nimi priveľmi spokojná. Strih druhých šiat bol priveľmi voľný na bábike. Ani mame sa určitá časť prednej strany šiat nepáčila. Na druhý deň som sa preto rozhodla dokončiť i tie prvé biele krajkované a druhé dlhé krémové som nakoniec zúžila. Zrazu som mala dvojo retro šiat. Len ktoré som si mala vybrať? Po dlhšom rozhodovaní padla voľba opäť na prvé pôvodné, ktoré mi prišli viac výrazné pre módu 60.rokv. Báť sa nemusíte, o druhé šaty rozhodne ukrátení nebudete, chystám sa ich rýchlo ofotiť na inej bábike a do inej súťaže.

Šaty boli vybraté, šperky som pôvodne tiež zamýšľala robiť, nakoniec som dosť rýchlo upustila z tejo myšlienky a vybrala som si jedny z dielny Katky/zmrzlinky.

Mami totiž prikázala, že v tých rokoch boli moderné dlhé viac poschodové náhrdelníky/retiazky, preto som v šperkoch od Katky vyhľadávala len šperky tohto typu.

Po vyriešení šperkov nastala otázka, čo jej obuť na nohy. Mala som naplánované dať jej gladiátorské topánky z tejto sady doplnkov, lenže potom som si uvedomila, že sú vhodné len pre telá s plochými nohami ako smajú napr. známe Made to Move. Takže som obuv musela prehodnotiť a dospela k tomu, že si gladiátorky na nohu, čo nie je plochá vyrobím. Bol to môj druhý pokus o výrobu topánok pre bábiky. Pri prvom som robila len obyčajné sandále pre Kena, teraz som chcela už vyšší level.

Vytvorenie sandál na vysoké šnurovačky sa mi pri tomto kole najviac pozdávali a dosť rýchlo som ich i vytvorila. Podrážke a celkový základ topánky tvorí kreatívna machová guma z dvoch farieb a tyrkysová vosková niť, ktorú používam na výrobu Shamballa náramkov. Do tyrkysovej farby, preto išla aj čelenka do hlavy.

Účes mala na starosti moja mami. Pri prvej verzii mala Soraya drdol a polo rozpustené vlasy. Keďže sa účes rozpadol pri prvom fotení, tak ho musela zmeniť na iný a hlavne pevnejší.

A aby dosiahla požadovaní efekt, musela jej nakoniec vypnúť všetky vlasy do jedného veľkého drdola. S výnimkou jedného spusteného prameňu vlasov.

Jej pôvodný účes je totiž robený na jednu stranu a tak má navlasnené vlasy s dierami v hlave.

Moje bábiky majú doma jeden mikrofón z detských čias, ktorý som pred pár rokmi prefarbila. Vyzerá dosť retro, len som mu zo starých slúchadiel do mini rádia vytvorila šnúru a nalepila naň tavnou pištoľou.

Mami nápad speváčky ešte rozšírila, že Soraya je účastníčka známej pesničkovej európskej súťaže Eurovision song contest. Vytlačila som si preto i plagáty a vybrala si z nich jeden z roku 1968, ktorý sa mi zdal najkrajší.

Vytlačila som si nápis, keďže momentálne nemám investované do novej farby do mojej tlačiarne, pracovala som len zo zbytkami, ktoré v toneri boli, prekvapenie je vždy pri zbytkovej farbe, že čo z tlačiarne nakoniec vyjde von.

Nápis mi vyšiel dosť bledý, ale mne to pre túto jednorazovú záležitosť neprekážalo.

Pri prvom fotení ako som už vyššie spomínala sa mi začal účes rozpadať, nedžal dobre svoj tvar. Nápis názvu súťaže bol príliš bledý, šnúra z mikrofónu išla "z ničoho" von a nakoniec sme pri spracovaní fotiek v PC zistili, že samotná scéna sa nám zdá nejaká príliš prázdna. A mami sa dokonca neľúbili niektoré pózy s mikrofónom, ktoré sa jej zdali príliš neprirodzené.

Takže opäť muselo nastať nové fotenie, na ktorom boli vychytané všetky vyššie spomínané muchy.

Nový účes, nový tmavší nápis súťaže, na scénu sme dodali kvetinovú dekoráciu a ja som narýchlo vytvorila pomocou čiernych slamiek, korálkov a tavnej pištole i stojan na mikrofón.

Mami mi nakoniec dirigovala a predvázdala na sebe presné pózy s mikrofónom, ktoré má Soraya robiť. Jej nápad bol, že speváčky v tých rokoch si omotali šnúru na mikrofóne okolo ruky, takže i naša speváčka to tak musela urobiť.

Všetko by bolo už dobré, keby som v PC nezistila, čo som už i pri fotení tušila, že fotky som brala z inej strany balkóna, kde inak padalo slnko, preto boli fotky tmavšie a nevýrazné a čo mi najviac prekážalo bolo, že mi mačacia sieťka na výbeh balkóna robila tiene na fotkách, ktorých sa ja už posledné roky snažím vyvarovať.

Vedela som, že ak chcem nejakú normálnu súťažnú fotku, musím Sorayu po tretíkrát fotiť.

Nastal problém, pretože ma už tlačil súťažný čas a ja som už nemala veľa času fotky opäť prefotiť.

Posledný deň dve hodiny pred termínom uzatvorenia retro kola súťaže som po robote nafotila rýchlo dve pózy, ktoré sa mi najviac páčili a o ktorých som vedela, že sú najlepšie. Bohužiaľ mi v tom čase, čo mi horelo za pätami už nevyšlo ani štipka slnka, preto som musela narýchlo jednu fotku vybrať, upraviť s osvetlením a rýchlo Nikol do časového termínu 18:00 hod. i poslať.

Fotka bola rozhodne lepšia ako tá tmavá s obrysami tieňov sieťky.

Preto nastalo pri tejto téme i moje štvrté a už i posledné fotenie za dobrých slnečných balkónových podmienkach, ktoré som si užila a naplno som napózovala Sorayu vo všetkých pózach, ktoré už boli pre mňa dokonalé bez chýb a hlavne i s novým účesom. To sú presne fotky, čo v tomto článku už vidíte.

Vážení diváci, pripravili sme pre Vás televízny záznam z tohtoročnej pesničkovej súťaže o Veľkú cenu Eurovízie, ktorá sa tohto roku konala v Londýne. Prajeme Vám ničím nerušenú zábavu.

Tak asi takto mohol vyzerať príhovor hlásateľky ČSTV v roku 1968. ČSTV dávala za totality túto súťaž len zo záznamu a politicky nevhodné krajiny vystrihla. Pikoškou je, že práve v tomto "uvoľnenom roku" mohol spevák Karel Gott na tejto súťaži spievať za Rakúsko. Tak isto pikoškou pre Čechoslovákov je, že Lenka Filipová mala spievať pieseň za Švajčiarsko v ro 1988, nakoniec však organizátori uprednostnili tiež francúzsky spievajúcu kanadskú speváčku Celine Dion, ktorá súťaž nakoniec i vyhrala a odštartovala tak svoju svetovú slávu.

O Eurosongu by som mohla vytvoriť samostatný blog, pretože moja mami ju sleduje od roku 1976 a za starého režimu ju pozerala na viedenskej TV, no pozná aj staršie pesničky či spevákov. Ja nemám problém vyhlásiť a som si tým na 100% istá, že moja mami patrí za najväčšiu fanúšičku tejto súťaže na Slovensku.

Nápis, ktorý bol naozaj logom Eurovision song contestu v roku 1968.

A tu je súťažná fotka bez slnka, ktorú som robila pri treťom fotení (pokuse) tejto témy a ktorú som si vybrala ako súťažnú u Nikol.

A tá istá fotka, ale premená v programe na retro v čierno-bielych odtieňoch. Pikoška je, že táto varianta fotky je zároveň i mojou prvou fotkou za mojich vyše 6 rokov zbierania a fotenia bábik, ktorú som premenila na čierno-bielu.