3.kolo - Retro

Súťaž Miss Sweet Love u Nikol je momentálne už v polovici a u mňa na blogu ste zatiaľ videli len prvé dve kolá. Po časovej júlovej pracovnej zaneprázdnenosti a iných mojich aktivitách sa opäť vraciam s ďalším kolom tejto súťaže. Konkrétne 3.kolo bolo na tému RETRO. Tu u Nikol na blogu si môžete pozrieť všetky súťažie a ich fotky na túto tému. Obdobie retro malo dosť veľké rozpätie od 20.rokov po 90.roky 20.storočia. Smejem sa na tými 90.rokmi, že retro, veď to bolo len nedávno, čo som sa narodila.

---

V krátkosti i pre toto kolo zhrniem pravidlá, ktoré nám Nikol zadala:

- dobré svetelné podmienky (bez blesku, ale mohli byť upravené v programe)

- fotografia musela byť farebná, ale kľudne mohla byť upravená akýmkoľvek filtrom

- d§rau v tomto fotení bol vkladaný na outfit - bol len na nás - fotky mali byť jasné, o ktoré obdobie sa jedná

- bábika nemala byť nahá

- póza bábiky bola na nás

- fotiť sme mohli portrét (ale nie hlavu), celú postavu, či časť postavy po stehná - výber bol na nás

- fotka mohla byť fotená na šírku alebo výšku

- mohli sme využiť akékoľvek rekvizity pre vybranú dobu

- fotografie mohli byť fotené ako v interiéri, tak i v exteriéri

20te, 30te, či 40te roky si ani žiadna súťažiaca nevybrala. Väčšina z nás sa pohybovala v rozhraní medzi 650. - 70.rokmi, z toho boli len jedny 80te a jedny 90te.

Ja som mala o tejto téme dosť jasnú predstavu, keďže obdobie najmä 60. a 70. roky milujem najviac. Ďalej 50.roky sú až za nimi, 80.roky sú pre mňa najhoršie v oblasti módy, lebo ju považujem za málo "ženskú", v niektorých štýloch i rozgajdanú a ani 90.roky ma príliš neberú v žiadnom štýle. 40.roky by som možno ešte dala formou "Pin-up girl" a 20.roky najskôr v štýle charlestone, ale ani tieto obdobia z minulosti v oblasti fashion módy ma nikdy nebrali a neberú.

Určite mojou srdcovou záležitosťou sú 60.roky minulého storočia. Na nich sa mi vo svete módy páči takmer všetko.

Rôzne retro šatičky, ich farby, tvary, strihy a pod. To jednoducho nádhera.

Samostatná kapitola sú 70.roky.

Éra Hippies je už na rozhraní konca 60.rokov a začiatka 70.rokov. Ako viete, hippies, či dnes už v modernej verzii boho štýl je tiež pre mňa v móde niečo veľmi očarujúce, sama mám v niektorých svojich outfitoch prvky boho štýlu, preto moje bábiky majú dosť veľa kúskov, z ktorých sa dá táto súčastná trendy móda vyskladať.

Preto by bola pre mňa najľahšia cesta vytvoriť hippie outfit. Keby som nebola pri druhom súťažnom kole na tému Vogue použila v blúzku vo fialových tónoch od bábiky Bratz, tak by som ju bola použila určite do tohto kola.

Preto som musela prehodnotiť akým smerom sa budem pri tejto téme uberať. S mami sme si vraveli, že určite veľa súťažiacich pôjde do 70.rokov a hippies, že ten štýl bude pre každú najľahší, preto sme sa rozhodli, že vymyslíme niečo iné.

Ostali sme pri 60.rokoch a s nimi ma napadlo využiť jeden strih na šaty pre bábiky, ktorý som mala už aj dva roky odložený. Šaty, ktoré majú tvz. "anjelské krídla/rukávy". So šatami prišiel z maminej strany nápad vytvoriť zo Sorayi speváčku zo 60.rokov.

Preto som jednu sobotu ušila tieto šaty z bielej košeli, ktorá je zdobená z vonkajšej strany s touto bielou krajkou. Sesternica mi košeľu pred rokom podarovala práve na tieto moje tvorivé účely. Jej spodnú časť sme s mami využili pri tvorbe šiat anjelov na minuloročné vianočné anjelské fotenie.

S týmito krajkovými šatami som nebola veľmi spokojná, látka je pre bábiky dosť hrubá, preto som ich cez sobotu nedokončila. Rozhodla som sa rýchlo použiť inú látku v krémovej farby, ktorá bola pre mňa jemnejšia a tenšia a z nich som vytvorila podľa toho istého strihu dlhšie šaty po zem. No ako to už býva u mňa vo zvyku, nebola som ani s nimi priveľmi spokojná. Strih druhých šiat bol priveľmi voľný na bábike. Ani mame sa určitá časť prednej strany šiat nepáčila. Na druhý deň som sa preto rozhodla dokončiť i tie prvé biele krajkované a druhé dlhé krémové som nakoniec zúžila. Zrazu som mala dvojo retro šiat. Len ktoré som si mala vybrať? Po dlhšom rozhodovaní padla voľba opäť na prvé pôvodné, ktoré mi prišli viac výrazné pre módu 60.rokv. Báť sa nemusíte, o druhé šaty rozhodne ukrátení nebudete, chystám sa ich rýchlo ofotiť na inej bábike a do inej súťaže.

Šaty boli vybraté, šperky som pôvodne tiež zamýšľala robiť, nakoniec som dosť rýchlo upustila z tejo myšlienky a vybrala som si jedny z dielny Katky/zmrzlinky.

Mami totiž prikázala, že v tých rokoch boli moderné dlhé viac poschodové náhrdelníky/retiazky, preto som v šperkoch od Katky vyhľadávala len šperky tohto typu.

Po vyriešení šperkov nastala otázka, čo jej obuť na nohy. Mala som naplánované dať jej gladiátorské topánky z tejto sady doplnkov, lenže potom som si uvedomila, že sú vhodné len pre telá s plochými nohami ako smajú napr. známe Made to Move. Takže som obuv musela prehodnotiť a dospela k tomu, že si gladiátorky na nohu, čo nie je plochá vyrobím. Bol to môj druhý pokus o výrobu topánok pre bábiky. Pri prvom som robila len obyčajné sandále pre Kena, teraz som chcela už vyšší level.

Vytvorenie sandál na vysoké šnurovačky sa mi pri tomto kole najviac pozdávali a dosť rýchlo som ich i vytvorila. Podrážke a celkový základ topánky tvorí kreatívna machová guma z dvoch farieb a tyrkysová vosková niť, ktorú používam na výrobu Shamballa náramkov. Do tyrkysovej farby, preto išla aj čelenka do hlavy.

Účes mala na starosti moja mami. Pri prvej verzii mala Soraya drdol a polo rozpustené vlasy. Keďže sa účes rozpadol pri prvom fotení, tak ho musela zmeniť na iný a hlavne pevnejší.

A aby dosiahla požadovaní efekt, musela jej nakoniec vypnúť všetky vlasy do jedného veľkého drdola. S výnimkou jedného spusteného prameňu vlasov.

Jej pôvodný účes je totiž robený na jednu stranu a tak má navlasnené vlasy s dierami v hlave.

Moje bábiky majú doma jeden mikrofón z detských čias, ktorý som pred pár rokmi prefarbila. Vyzerá dosť retro, len som mu zo starých slúchadiel do mini rádia vytvorila šnúru a nalepila naň tavnou pištoľou.

Mami nápad speváčky ešte rozšírila, že Soraya je účastníčka známej pesničkovej európskej súťaže Eurovision song contest. Vytlačila som si preto i plagáty a vybrala si z nich jeden z roku 1968, ktorý sa mi zdal najkrajší.

Vytlačila som si nápis, keďže momentálne nemám investované do novej farby do mojej tlačiarne, pracovala som len zo zbytkami, ktoré v toneri boli, prekvapenie je vždy pri zbytkovej farbe, že čo z tlačiarne nakoniec vyjde von.

Nápis mi vyšiel dosť bledý, ale mne to pre túto jednorazovú záležitosť neprekážalo.

Pri prvom fotení ako som už vyššie spomínala sa mi začal účes rozpadať, nedžal dobre svoj tvar. Nápis názvu súťaže bol príliš bledý, šnúra z mikrofónu išla "z ničoho" von a nakoniec sme pri spracovaní fotiek v PC zistili, že samotná scéna sa nám zdá nejaká príliš prázdna. A mami sa dokonca neľúbili niektoré pózy s mikrofónom, ktoré sa jej zdali príliš neprirodzené.

Takže opäť muselo nastať nové fotenie, na ktorom boli vychytané všetky vyššie spomínané muchy.

Nový účes, nový tmavší nápis súťaže, na scénu sme dodali kvetinovú dekoráciu a ja som narýchlo vytvorila pomocou čiernych slamiek, korálkov a tavnej pištole i stojan na mikrofón.

Mami mi nakoniec dirigovala a predvázdala na sebe presné pózy s mikrofónom, ktoré má Soraya robiť. Jej nápad bol, že speváčky v tých rokoch si omotali šnúru na mikrofóne okolo ruky, takže i naša speváčka to tak musela urobiť.

Všetko by bolo už dobré, keby som v PC nezistila, čo som už i pri fotení tušila, že fotky som brala z inej strany balkóna, kde inak padalo slnko, preto boli fotky tmavšie a nevýrazné a čo mi najviac prekážalo bolo, že mi mačacia sieťka na výbeh balkóna robila tiene na fotkách, ktorých sa ja už posledné roky snažím vyvarovať.

Vedela som, že ak chcem nejakú normálnu súťažnú fotku, musím Sorayu po tretíkrát fotiť.

Nastal problém, pretože ma už tlačil súťažný čas a ja som už nemala veľa času fotky opäť prefotiť.

Posledný deň dve hodiny pred termínom uzatvorenia retro kola súťaže som po robote nafotila rýchlo dve pózy, ktoré sa mi najviac páčili a o ktorých som vedela, že sú najlepšie. Bohužiaľ mi v tom čase, čo mi horelo za pätami už nevyšlo ani štipka slnka, preto som musela narýchlo jednu fotku vybrať, upraviť s osvetlením a rýchlo Nikol do časového termínu 18:00 hod. i poslať.

Fotka bola rozhodne lepšia ako tá tmavá s obrysami tieňov sieťky.

Preto nastalo pri tejto téme i moje štvrté a už i posledné fotenie za dobrých slnečných balkónových podmienkach, ktoré som si užila a naplno som napózovala Sorayu vo všetkých pózach, ktoré už boli pre mňa dokonalé bez chýb a hlavne i s novým účesom. To sú presne fotky, čo v tomto článku už vidíte.

Vážení diváci, pripravili sme pre Vás televízny záznam z tohtoročnej pesničkovej súťaže o Veľkú cenu Eurovízie, ktorá sa tohto roku konala v Londýne. Prajeme Vám ničím nerušenú zábavu.

Tak asi takto mohol vyzerať príhovor hlásateľky ČSTV v roku 1968. ČSTV dávala za totality túto súťaž len zo záznamu a politicky nevhodné krajiny vystrihla. Pikoškou je, že práve v tomto "uvoľnenom roku" mohol spevák Karel Gott na tejto súťaži spievať za Rakúsko. Tak isto pikoškou pre Čechoslovákov je, že Lenka Filipová mala spievať pieseň za Švajčiarsko v ro 1988, nakoniec však organizátori uprednostnili tiež francúzsky spievajúcu kanadskú speváčku Celine Dion, ktorá súťaž nakoniec i vyhrala a odštartovala tak svoju svetovú slávu.

O Eurosongu by som mohla vytvoriť samostatný blog, pretože moja mami ju sleduje od roku 1976 a za starého režimu ju pozerala na viedenskej TV, no pozná aj staršie pesničky či spevákov. Ja nemám problém vyhlásiť a som si tým na 100% istá, že moja mami patrí za najväčšiu fanúšičku tejto súťaže na Slovensku.

Nápis, ktorý bol naozaj logom Eurovision song contestu v roku 1968.

A tu je súťažná fotka bez slnka, ktorú som robila pri treťom fotení (pokuse) tejto témy a ktorú som si vybrala ako súťažnú u Nikol.

A tá istá fotka, ale premená v programe na retro v čierno-bielych odtieňoch. Pikoška je, že táto varianta fotky je zároveň i mojou prvou fotkou za mojich vyše 6 rokov zbierania a fotenia bábik, ktorú som premenila na čierno-bielu.