F - Four of the Kind

Treťou a zároveň poslednou témou za mesiac marec z A-Z výzvy na Flickri bola F - Four of a Kind (Štyri z druhu).

Táto téma nás s mami najviac inšpirovala z posledných troch.

Videli sme v nej najviac kreativity, ktorá sa nám v tomto prípade veľmi vyplatila.

---

Najskôr Vám chcem oznámiť veľmi vynikajúcu a bohovskú správu. Aj pre tento mesiac mi vybrali fotku a práve túto, ktorú som si aj najviac želala. Moja dlhoročná snaha a práca sa konečne vyplatila. Momentálne som v hlasovaní s touto fotkou na prvom mieste!!!! Takže opäť raz prosím o hlasy, komu sa moja súťažná fotka páči a je prihlásený na Flickri, tak teraz ozaj veľmiiiiiiii prosím o Vaše hlasy. Každý hlas je pre mňa momentálne potrebný.

Ďakujem!♥♥♥

Veľmi som najmä šťastná, že moje úsilie ocenili zahraničné zberateľky z rôznych kútov sveta. O to je ten pocit ešte pre mňa krajší a cennejší.

Pravidlá pre toto súťažné kolo na tému F - Four of a Kind, ktoré sme dostali:

1, 2, 3, 4! Pre túto tému musíte zahrnúť štyri položky, ktoré sú bď identické alebo veľmi podobné niekde na Vašej fotke. Prikláňate sa vy k bábikovským modelom tvárí? Môžete vyfotografovať fotku štyroch týchto bábik pohromade.

Milujete tak bábikovské šaty, že ich máte štyri z nich vo všetkých rozdielnych farbách?

Teraz je Vaša šanca ukázať ich! Vy môžete tiež použiť diorámové miniatúry pre túto tému.

Myslíme rovnakú stenovú dekoráciu. Myslíme miesto usporiadania na stole. Myslíme mačiatka utekajpce okolo domu. Možnosti sú nekonečné!

Štyri, štyri, štvorka, tak to je magické číslo, ktoré nám vďaka tejto téme s mami začalo vŕtať v našich hlavách.

Musím oceniť genialitu mojej mami, ktorú od samého začiatku napadli tieto čierne telefóny.

Vráťme sa trošku v čase. Pred dvomi rokmi pred Vianocami som v našom miestnom papierníctve na tržnici, ktoré má zároveň i malé hračkárstvo, objavila zaujímavé miniatúry, v mojich očiach samozrejme vhodné veľkosťou pre bábiky typu Barbie.

Do hračkárskej časti v tomto súkromnom papierníctve, ktoré vlastní jedna rodina (chodím pravidelne k nim na nákupy už od môjho útleho detstva), nechodím veľmi často, pretože je zariadené vo vedľajšej miestnosti, ktorá býva i mierne zavretá, aby tam hneď niekto náhodou niečo neukradol. Keďže bol predvianočný čas, tak miestnosť bola vtedy viac prístupná a mňa to po papierenských nákupoch nejako ťahalo pozrieť si konečne bez problémov aj hračkárstvo. Vtedy som tam objavila aj set nábytku s krbom od bábiky Glorie, ktorý ja mám už skoro 20 rokov v zbierke.

To teraz už nie je veľmi podstatné.

Ja som tam však kúpila tri kusy telefónov, jeden pre svoje bábiky a ďalšie dva pre kamarátky zberateľky ako darček k Vianociam.

Slúchatká majú telefóny pôvodne nalepené. Telefón je vlastne taká malá miniatúra na kreatívne účely, ktoré vyrába nejaká nemecká firma.

Vtedy som svojmu i tým dvom darčekovým odlepila slúchatká a miesta, kde bolo vidieť otrhnutú farbu od lepidla som nafarbila čiernou akrylkou. Viac som s nimi nič už nerobila.

A ako som vyššie napísala, moja mami má fakt niekedy geniálne nápady, ktoré sú iste inšpiráciou od Boha. Lebo inak si neviem predstaviť, kde práve pri tejto téme na to prišla.

Najskôr som si nebola úplne istá, či sa poberať týmto smerom. Len som si bola na 100% istá, že takýto nápad určite nikto nebude mať a bude proste jedinečný. Tak sme si dokúpili 3 čierne telefóny, ktoré našťastie stále v papierníctve predávali. Asi ich nikto neobjavil a od môjho posledného nákupu ani nekúpil.

KeĎ sme o telefónoch boli úplne presvedčené, že pôjdeme touto cestou, vedeli sme, že použijeme práve naše Barbie, ktoré majú super pohyblivé telá Made to Move. S nimi mám doma 5 bábik v zbierke. Tú jednu - Made to Move Neko, moju Saruyi som vylúčila zo štvorice hneď, aj keď tá jediná má toto telo originál od výrobcu. No, nie je zberateľská, ale má väčšiu hlavu a slabšiu maľbu tváre.

My sme túto tému brali tak, že človek, ktorý nevie o čo sa jedná, tak mu do očí automaticke padne číslo 4. Proste, aby číslo 4 bolo viditeľné a zreteľné na prvý pohľad.

Bábiky boli vybraté, ale čo im obliecť? Niečo rovnaké, to bola naša jednoznačná odpoveď. Preto som rozmýšľala, akú vec majú v šatníku 4 x rovnakú naše bábiky. Bola to ťažká otázka. Vo všetkých odpovediach padlo, nie, ale, nevhodné alebo sme danú vec mali maximálne 3 x. Prešli sme celý šatník, od plaviek po tričká. Najskôr som rozmýšľala o tričkách bez ramienok, ktoré sa zapínajú stužkami okolo krku. Lenže aj keď som našla 4 kusy, nebolo to proste ono. Ako vravela moja mami, nepôsobili tričká zladené ako jeden spoločný a rovnaký celok. Jediným takým pre mňa najschopnejšími kúskami, ktoré mám 4 x a v rôznych podobách sú čierne kožené bundy. Lenže ako vravela moja mami, to je už taká nuda, kto to kedy nevidel?

Mala pravdu, jedna súťažiaca z Ruska tiež fotila svoje bábiky v kožených bundách.

A tak sme išli do nápadu, ktorý sme si už spoločne vymysleli ešte pred pozretím celého nášho šatníka pre bábiky, len sa mi doň veľmi nechcelo, lebo opäť som musela šiť na svojom stroji. A vtedy som vedela, že budem musieť ešte šiť aj do témy E - Elizabeth Era.

Nebudem Vás už naťahovať, veď to vidíte na fotkách, čo naše 4 dievčatá dostali na seba. Ušila som 4 moderné pásavé blúzky s holými ramenami vo 4 farebných prevedeniach.

Pásy blúzok sú červeno-biele, ružovo-biele, bledomodro-bielo a tmavomodro-biele.

Pred pár rokmi moja mami zohnala vo výpredaji v našom obľúbenom Kiku sériu plátených látok vo veľkosti 1x1 m vo farbách červenej, bordovej, bledoružovej, fialovej, bledomodrej a tmavomodrej. Každá farebná varianta mala 2 druhy 1x1 metra látky. Kockovanú a pásavú. Z týchto látok sme už všeličo šili. Použili sme ich aj na dve postele pre bábiky ako sú vankúše či prikrývky. A z týchto látok - pásavých sme sa rozhodli, že bude najlepšie ušiť rovnaké blúzky.

Fialovú látku som mala dosť minutú, ešte minulý rok na jeseň som z nej urobila tienidlá na lampy. Mami mala preto obavy, či z fialovo-pásavej látky niečo ostalo, aby som z nej ušila blúzku. Keď som išla strihať a pripravoť jednotlivé kusy látok na šitie, mamine obavy sa veru naplnili. Fialovej bolo málo. Čo urobiť? Lepšie v rovnakom štýle látky sme doma nemali. Pozrela som predtým radšej ešte všetkých mojich 10 sáčkov nazbieraných látok. Chvíľku sme rozmšľali o bodkových blúzkach, len ako som najskôr počítala, našla som len 3 bodkované, z toho dve z nohavičiek, neskôr som našla i 4 bodkovú, ale materiálovo a ani štýlovo by neboli také výrazné, aby sme dosiahli požadovaný efekt štyroch.

Preto mi mami povedala, že vyberieme tú štvrtú látku z tejto série pásavých, buď bordovú alebo tmavomodrú. Spoločne sme sa zhodli na tom, že lepšia a výraznejšia farba je tmavomodrá ako bordová.

S mami sme okrem blúzok mali ďalšiu jasnú predstavu, že dievčatá dostanú do uší strapcové náušnice, ktoré sú stále veľmi moderné a každá ich dostane k svojej farbe. Mami si myslela, že by mohli mať i nejakú šatku v hlavách, čo je tiež teraz moderné, ale bolo by to už príliš prekompenzované. Preto mňa k strapcovým náušniciam napadli slnečné okuliare, len som sa bála, či budem mať až 4 biele, ktoré sa farebne najviac k blúzkam hodia. Slnečných okuliarov majú moje bábiky v zbierke viac než dosť, takže nakoniec to nebol v tomto smere problém.

S topánkami to bolo už horšie. Najskôr som rozmýšľala o topánkach na platforme. Boli jedny z najviac podobných a vyskytujúcich sa viackrát, ktoré som v zbierke mala. Len farebne boli 3 orientované do ružova a jedny mali bledomodrú pracku. Našťastie som sa ešte troška pohrabala v botníku svojich kočiek a padli mi oči na tento typ lodičiek so špicom. Lebo tento typ mám najmä viackrát vďaka Barbie Basic 001 sérii zberateľských bábik. Mám bledomodré, bordové a aj čierne. No, tie v čiernom prevedení som v tomto prípade nedala z dôvodu, že som si našla bledoružové, ktoré mám ešte z detstva a tie majú rovnaký tvar ako Basic, len sa líšia, že majú v prednej časti pracku a Basic majú zase troška otvorenú zadnú časť. A keďže som s prackou mala z detstva i čierne, tak som vybrala 2 typy rovnakých Basic a 2 typy s prackami. Ako iste ste z fotiek pochopili, tmavomodré som nemala a vlastne v botníku mám len jedny staré tenisky pre bábiky tmavomodrej farby, inak žiadne iné topánky nemajú moje kočky v tejto farbe, preto som musela ich nahradiť čiernou variantou.

Ani topánkový problém nebol najväčší, ten nastal až pri výbere spodného dielu oblečenia. Pôvodne sme mysleli, že dáme 4 šortky, lebo o tých som vedela, že mám presne 4 kusy. Lenže myslela som a rátala som pôvodne s fialovou blúzkou, lebo som mala prichystané i fialové šortky so zeleným lemovaním. Šortky sme mali vo farbách čiernej (riflovina), fialovej, modrej (napodobnenina rifloviny) a bordovej. Nech sme akokoľvek kombinovali, najmä fialové šortky nám proste žiadnej blúzke nesadli. Mami mala z toho nervy, že ona žiadnu farebnú gýčovú pohromu do sveta nevypustí. Vtedy sme začali preto rozmýšľať, či nemáme nejaké zaujímavé sukne, ktoré by sme mohli použiť. Mamu hneď napadli riflové minisukne, modlila som sa, aby boli štyri. A ako môžete na výslednom efekte vidieť, 4 sme nakoniec aj našli.

A tak dievčatá mali okrem blúziek, riflové sukne, slnečné okuliare s bielym rámom, strapcové náušnice a topánky v rovnako ladiacich farbách.

Blúzky som šila podľa vlastného strihu. Najskôr som si všetky časti pre každú blúzku vystrihla, potom som ich na stroji začisťovala a v tú nedeľu som stihla urobiť len jednu tmavomodrú blúzku. Dokončeniu zvyšných som sa aj napriek snahe dostala až ďalší víkend - v sobotu a nedeľu som tému konečne nafotila.

Blúzky sa mi nešili zle, látka sa trocha párala, ale 4 naraz ušiť pre amatérsku krajčírku ako som ja už bol troška naraz priveľa. Chvalabohu, nakoniec som aj túto tému spoločnými silami zvládli.

Mami som dala nastarosť, aby telefóny ešte upravila, tak ako sme si to v hlave naplánovali. Mám doma 4 druhy kreatívnych špagátov do červena, ružova, bledo i tmavomodra a aj fialova. Tie špagáty hlavne ovplyvnili moje rozhodnutie, aby som šila blúzky z pásavých látok v týchto farbách.

Špágaty boli však také hrubé, že sa nedali použiť, nikdy by ich mama nespojila s telefóny so slúchatkami, preto musela byť kreatívna a vymyslieť inú možnosť.

Odlepila slúchatká, namaľovala odlepené časti na čierno a vymyslela ako upevní vybraté telefónne šnúry do slúchadiel a do telefónnej časti, aby boli spojené. Na šnúry použila svoju starú striebornú retiazku, ktorá sa jej už pred rokmi roztrhala. Tú rozdelila na 4 rovnaké časti, ktoré pomaľovala na ružovo, červeno, bledomodro a tmavomodro s akrylovými farbami.

Mami má starú svoju metódu s ohrietím nejakého väčšieho klinca, ktorý si "rozvarí" na ohni a potom taký klinec pichne na miesto, kde chce urobiť dieru. Spočiatku jej to nešlo, nevedela, že telefóny sú z dreva. Nakoniec po troškom vyhratí sa, urobila tam, kde bolo treba dieri. Šnúry najskôr nalepila do dier a až potom farbila. Aby sa telefóny ešte viac farebne prepojili s farbou každého dievčaťa, mami napadlo nalepiť nejaký dekoračný kamienok v rovnakej farby na telefón. Všetky farby som v dekoračných flitroch nemala, vlastne len tmavomodrú, ale nás nakoniec napadlo niečo lepšie. Vlani som dostala od kamarátky/zberateľky Vľaďky z Čiech mega balík s plnou kopou kreatívnych vecí, v ktorom boli také trblietavé plátky v rôznych farbách. Neviem to lepšie popísať a neviem ako sa môžu nazývať. Dajú sa strihať a zhodou okolností boli farebné varianty presne v tých našich farbách. Tak z každej vystrihla jeden pás a nalepila postupne na telefóny. A odrazu boli telefóny výraznejšie a krajšie.

Už od samého začiatku sme si predstavovali tieto kočky v rovnakej póze ako je póza na úzkych fotkách. Nastal ešte pred samotným fotením nachystanej scény jeden problém. Mali sme pripravený pult, kde mali položené svoje telefóny z neopracovanej čajovej krabičky. Tá bola však krátka, tak sme sa narýchlo snažili vymyslieť variantu nového stolíka. Napadli nás naše úzke poličky, ktoré máme v troch dĺžkach namontované nielen na jednej našej kuchynskej stene, ale stoja na nich ako na schodíkoch v otvorenej časti našej kuchynskej linky napr. šálky na kávu.

Veľkosťou a šírkovo bola polička super, určite lepšia ako tá čajová. Len tá farba bola príliš tmavá, telefóny by na nej zanikli a nebolo by to ono. Preto mami narýchlo napadlo, nech tú časť, kde budú telefóny položené, otapetujem zbytkami samolepiacej tapety. Najlepšie sedela biela. Konečne sa mohlo začať konečne už fotiť.

Z tohto fotenia sa dalo nakombinovať rôzne veľa variánt póz s nápadmi. Najskôr sme si mysleli, že tá top súťažná fotka bude podľa tých, kde kľačia a rovno majú telefónny pred sebou. Viď. fotky úzkeho formátu. Vy kľačanie bábik pod stolíkom nevidíte, nebolo to estetické a vyzerala to dosť v dolnej časti divné, tak som formát fotky upravila/zrezala vo photoshoope.

Mami mi asistovala aj pri tomto fotení a v rámci nápadov na samotné pózy mi vraví, nech ešte dám rovnakú pózu i tam ako sedia, nech majú napríklad prekrížené nohy. Vraj by to bolo zaujímavé. Vtedy by som isto neverila, že práve táto fotka bude taká mega úspešná.

Mami chcela aj, nech dievčatá posadím na zem a využijem ešte možnosti tela Made to Move. Preto som ich posadila do kruhu, kde sme im zmotali telefóny a dievčatá zdvíhajú ruku k pomotaným slúchatkám. Fotka na nás pôsobila ako vyvolávanie duchov po telefóne.

Keby ste len videli ako som mala na Kvetnú nedeľu na stole veľkú scénu s osvetleniami a my v nej sme jedli náš obed a ja som i počas obeda "cvakala" tieto snímky. Vyhrala a vyzbláznila som sa až - až , pózovať by sa pri tomto fotení dalo do nekonečna.

A za tú námahu a úsilie to rozhodne stálo, že som obetaovala aj videnie záverečnej exibície majstrovstiev sveta v krasokorčulovaní v TV, ktoré sa odohrávalo v talianskom Turíne. Exibícia bola po dlhej dobe konečne na úrovni, ale fotene malo jednoznačnú prednosť pred všetkým. Tentokrát i pred mojimi obľúbenými krasokorčuliarmi.

Predstavuje sa Vám Keiko, Barbie Basic 001 Model No.05.

Predstavuje sa Vám Shakira, Barbie Shakira Rockin concert.

Predstavuje sa Vám Delilah, Barbie Holiday Blue Dress 2016.

A ako posledná sa Vám predstavuje Deborah, Barbie Basic 002, Model No.14.