K - Knick-knack / Keepsake

Pokračujeme druhou témou pre mesiac máj, ktorá bola na písmeno K - Knick-knack/Keepsake (drobnôstka/spomienkový predmet).

Pre mňa na prvé prečítanie neznáma téma, pri ktorej som si nevedela vôbec predstaviť, čo to znamená, pretože s týmito dvoma slovami som sa predtým nestretla.

---

Bližšie vysvetlenie tejto témy a jej pravidlá:

Ozdôbky. Čačky. Spomienky. Suveníry. Pre túto tému musíte vidieť drobnôstky a/alebo spomienkové predmety niekde vo Vašej fotografii. Môže to byť objekt, ktorý má sentimentálnu hodnotualebo to môže jednoducho byť časť diorámy. SnáĎ Vaša bábika má policu zozbieraných snehových gúľ z jeho/jej výletov zo sveta.

Možno má Vaša bábika miluje námornícke dekorácie, takže v obývacej izbe sú miniatúry plachetníc sochy morských pannien nasypané v celej obývačke. Alebo možno, že Vaša bábika vždy nosí rodinnýé dedičstvo - náhrdelník blízky k jej srdcu. Jedinou požiadavkou je, že tam musí byť bábika a najmenej jedna drobnôstka/spomienkový predmet na fotografii.

Túto tému som dosť rýchlo na moje "pomery" nafotila. Fotila som ju ako úplne prvú z tohto mesiaca.

Tu sme si s mami skombinovali oba vlastné nápady.

Už neviem presne z akého dôvodu sme išli len smerom "spomienkové predmety" a držali sme sa tohto nápady od začiatku až po koniec. My, ktoré máme toľko vybudovaných diorám sme sa rozhodli na miesto ukázania nejakých čačiek a ozdôbok, ktorej máme každej izbe/dioráme neúrekom.

Hľadali sme nápad len na tému spomienky. Aká vec by mohla byť tá pravá spomienková? Na túto otázku sme hľadali odpoveď. A dosť rýchlo sme ju aj našli.

Mojej mami sa veľmi páčia egyptské miniatúry, ktoré mi ona sama kúpila na moje 18.narodiny, keďže najmä v minulosti som bola veľmi pobláznená do Egyptu, vlastne do celkovej jeho histórie od pyramíd až po zlaté sarkofágy.

Mám z tých čias plno krásnych encyklopédií a donedávna sme mali aj v našej obývačke rôzne staré egyptské sošky a suveníry, ktoré sme mali z čias, kedy mamina teta ešte zo začiatku 60.rokov minulého storočia chodila na dovolenky do Egyptu. Ak sa nemýlim, bola v Egypte až trikrát.

A pre týchto 8 miniatúrnych egyptských sošiek som dostala i takú miniatúrnu vitrínku/skrinku, ktorú som si ozdobila servítkou technikou s egyptskými motívmi a namaľovala som ju akrylovými farbami. Odvtedy prešlo už 9 rokov. Egypt mám stále rada, ale už ma predsa len menej "berie" a nejdem sa z neho zblázniť.

Neviem, či si spomínate, ale viackrát som už písala, že naša vlastná obývačka je dekorovaná v africkom štýle. Takých tiež 9 rokov bola z jednej polovice "safari" a z druhej "Egypt". Vždy som si vravela, že je to dosť veľká divočina a izba je s týmto typom dekorácií dosť prekombinovaná. Síce je to v oboch prípadoch Afrika, ale predsa čo je veľa, to je veľa. A tak sme obývačku zmenili a ponechali si už len Safari prvky.

Z tohtô dôvodu mi miniatúry a skrinka na ne ostali nazvyš. Vymysleli sme rýchlo na miniatúry miesto v podobe egyptského obchodíka so suvenírmi pre bábiky, ktorý sme zasa vyrábali pri príležitosti mojich 20.narodenín. Kto je zvedavý, nech si pozrie fotky a článok z archívu tu.

Vráťme sa však k celkovej podstate tejtto témy. Mami vybrala miniatúry ako nápad pre spomienkové predmety. Ja som sa len zamýšľala, kde ich ofotíme. Vlastne v akej miestnosti/dioráme. Prvý nápad bol africká obývačka pre bábiky, kde by sedela Barbie na gauči, držala by v rukách album, ktorý by som provizórne vyrobila a na ňom by bol nápis "Spomienky na Egypt" alebo len "Egypt". A izbe by boli rozložené niektoré z týchto egyptských miniatúr. Potom sme to zmenili, že by sme do tej izby len pre účely tohto fotenia doniesli písací stolík z inej diorámy, na ktorom by mala položený album a snívala by o svojich spomienkach na výlete v Afrike.

S týmto nápadom sme veľmi neboli stotožnené. Niečo v ňom chýbalo. Potom ma osvietilo. Napadlo ma, že ľudia (vlastne priznávam sa, mám to napozerané z rôznych filmov), keď niečo "staré" hľadajú, tak chodia za tými vecami na povalu alebo do pivnice. A už bol ten "pravý" nápad na svete, ktorý bol treba už len preniesť do reality.

Mňa ešte napadlo, že by mohla svoje egyptské spomienky vyhrabávať z truhlice, keďže viac truhlíc/pokladníc rôznych veľkostiach doma máme, v tomto smere nebol problém.

Ďalej som svoj nápad ešte viac dotvárala a to tak, že by truhlica a veci na povale boli od pavučín, pretože ja mám dekoračné pavučiny, ktoré mám z halloweenských dekorácí a používala som ich zatiaľ len pri halloweenských foteniach.

Otázka znela ako túto predstavu zrealizovať? Skôr z čoho urobíme povalu?

Mami našla aj na túto otázku rýchlu odpoveď. Použijeme stavbu - kanadský obchodík so suvenírmi, pretože má tvar takého zrubu-chaty, ktorá má "trámovú" vysokú strechu. A tak sme pre účely tohto fotenia vyhádzaii všetky miniatúry- kanadské suveníry a nábytok von, aby sme ho zariadili ako povalu. Obraz a zrkadlo sú zobraté z jedálne pre bábiky, rovnako ako jedna stolička. Rozmýšľali sme aký typ starého nábytku by tam mohol byť. Nemali sme však nejakú starú komodu alebo nejaký iný starožitný typ nábytku, preto sme zobrali drevené šuplíky, ktoré boli ako nábytok v tomto obchodíku i pôvodne. Ďalej sme použili rôzne drevené lišty a polená použili na dotvorenie celkovej atmosféry. Museli sme pomocou nábytku zakryť určitú časť kresleného obrázku na stene, ktorý zobrazuje kanadskú prírodu, aby to nebolo divné, čo tam na povale Delilah má. Egyptské suveníry sme do scény dali nakoniec všetky, nech ukážeme všetko, čo máme. To je naše obvyklé "motto", no niekedy sa nám už stalo, že sme to aj prehnali.

Celú stavbu som vytrepala von na balkón. Zo začiatku fotenia mi svietilo krásne slniečko, ktoré sa vďaka skvelým oknám, ktoré mami na stabe pred rokmi vyrobila a aj streche dokonale odrážali rôzne tiene na stenách vo vnútri povaly/budovy.

Menší problém nastal, keď som zistila, že cez okno bude vidieť aj "von" a nechcela som samozrejme, aby bolo vidieť kachličky balkónu a pod. Našsťatie vďaka môjmu najobľúbenejšiemu pozadiu - bielym tehličkám, som mohla konečne fotiť. Postupne sa počasie menilo a slnko odchádzalo a prichádzalo, ja som aj v rôznych etapách naňho aj čakala, nakoniec mi slnko úplne odišlo.

Modelku sme vybrali veľmi rýchlo. Rozhodla som tentoraz len ja, pretože som vedela, že pri fotkách typu, aby bábika kľačala alebo otvárala truhlicu a chytala miniatúry, musí mať najviac pohyblivé telo. Z toho mi automaticky vyšlo Made to Move telo. Bábik s týmto telom mám len 5, tak som nemala možnosť veľmi vymýšľať, vybrala som černošku - Barbie Holiday 2016, moju Delilah, pretože v tomto mesiaci som ostatných dvoch témach nemala vybratú černošku. Mám veľmi rada afro-americké bábiky a v tejto súťaži sa ich snažím aj striedať, keďže v súžaži súžaží je aj veľa Afroameričaniek, ktoré by za mňa mohli v prípade postupu aj hlasovať.

Troška sme rozmýšľali, čo nosia ľudia na sebe, keď idú hľadať veci na starú a špinavú povalu plnú pavučín. Samozrejme, že nič elegantné. Nechceli sme nejaké legíny, tie nemáme radi. Mami napadol aj župan, ale ten sme tiež vylúčili.Zhodli sme sa nakoniec na športovo-ležernóm štýle.

Delilah má na sebe tričko od playline Barbie Loves Angry Birds, nohavice od Barbie Shakiry, tenisky od Barbie Twilight Belly a náušnice od dvornej klenotníčky Katky (zmrzlinky).

Pri tomto fotení vznikol aj krátky mini príbeh bez slov. Delilah išla hľadať na povalu spomienky na svojho otca, ktorý bol v minulosti archeológom v Egypte.

Táto fotka žiaľ tiež nebola vybratá do top 5tky. Čo bolo samozrejme škoda, považovali sme ju za rovnako vynikajúcu ako predchádzajúcu J - Japan, v našom prevedení kawaii tému.

Zberateľom na Flickri a Instagrame sa však fotky páčili, obzvlášť miniatúry, niektorí sa pýtali odkiaľ ich mám a jedna zberateľka z Fínska dokonca povedala, že aj ona má presne také isté.

Moja zbierka egyptských miniatúrnych postavičiek/sošiek.

J - Japan

Dostali sme konečne aj do ďalšieho mesiaca A-Z výzvy na Flickri. Pokračujeme májovými témami. Prvá za tento mesiac bola J - Japan (Japonsko). Bola som troška prekvapená, že po poslednej téme na I - India Inspirated, vybrali spracovanie ďalšej krajiny a jej kultúry.

A ako pri Indii sme boli nadmieru spokojné, tak u Japonsku sa to celkom povedať nedalo a to z jediného dôvodu.

---

V zbierke síce máme plno bábik z kolekcie Dolls of the World, ale keďže sme zbierali tieto novodobé, tak žiadnu Japonku nemáme, pretože Mattel v rokoch 2012-2013 nevyrobil žiadnu. V minulosti viackrát a nielen v tejto kolekcii Barbie zo sveta, ale aj v podobe napr. rôznych princezien a pod. Povedala by som, že bábik Japonsko má Mattel vydaných neúrekom a táto tematika sa mu veľmi páči na zobrazen kultúry a krajiny vychádzajúceho slnka.

To nás trocha naštvalo, prečo radšej nemohla byť Čína? Tú máme. Samozrejme aj preto, že Čína by nemohla byť na písmeno J, čo je dosť logické.

Pár viet, ktoré sme dostali k pravidlám pre tému Japonsko:

Poďme sa vydať na cestu do nádhernej východoáziskej krajiny Japonska. Tu môžemepreskúmať mnohostrannú kultúru pozostávajúcu z tisícročných tradícií, ako aj rýchlo sa meniace moderné módne výstrelky, móda a technológie.

Pre túto tému je potrebné ukázať nám ako sa Vaša bábika/y inšpiruje podľa tradičnej alebo modernej japonskej kultúry. Je Vaša bábika modelka majstrovských kimonách a kanzachi alebo v skupine farebnej kawaii uličnej módy pre módne fotenie? Je Vaša bábika potravinový kritik vo vyhľadávanej japonskej reštaurácii s najviac autentickými a potešujúcimi sushi alebo sashimi? Alebo snáď Vaša bábika/y preferuje ázijou inšpirovanou dekorácie ako sú shoji obrazovky, papierové lampióny a hodvábne stenové zvitky, ktoré zdobia jeho/jej dom. Viac inšpirácie môžete nájsť s mdeitačnými zónami so Zen záhradami, zvonkohrami, malými fontánami a Budha sochami! Ako sa pristúpite k tejto téme je úplne na Vás. Len nám na Vašej fotografii ukážte kúsok japonskej kultúry.

Po prvotnom zaskočení sme si povedali, že môžeme k tejto téme postupovať dvoma cestami.

Prvá bola ušiť kimono pre bábiku a vytvoriť tradičnú a krásnu Geishu. Hneď som is predstavovala na túto rolu moju Keiko (Barbie Basic 001 Kayla s červenými perami), ktorá má aj vhodné Made to Move telo na rôzne kľačanie na zemi, čo je pre japonskú kultúru typické pri stolovaní a sedení.

Bohužiaľ všeličo som už ušila, ale kimono zatiaľ v šatníku moje dievčatá nemajú. Samozrejme nám by len "obyčajné" kimono nestačilo a museli by sme dorobiť scénu v podobe typických japonských štvorcových dverí/pozadí shoji. Okrem toho by som konečne vyrobila mami miniatúrne bonsaje, po ktorých už dva roky túži. Táto cesta by bola ozaj náročná z kreatívneho hľadiska. Absolútne ma však odradila iná vec. Ja jednoducho nemám vhodnú látku na kimono. A to som vlastníčka celej zbierky rôznych látok v 10 igelitových sáčkoch! Som perfekcionistka skoro v každej oblasti môjho života a mne by vadilo ušiť kimono nie vhodnej pravej látky.

Pevne verím a bola by som aj rada, keby sa mi raz takáto typicky japonská scéna s geishou aj tak podarí zrealizovať, lebo japonská klasická kultúra sa mi vždy dosť páčila. Kimono nie je podľa môjho názoru až také ťažké ušiť, bonsaj stále plánujem vyrobiť a nejaké tie paravánové "štvorčekové" dvere tiež zládnem vytvoriť.

Druhá cesta nám bola od začiatku jasná. Volá sa Kawaii. Mne tento bláznivý štýl nie je vôbec srdcu blízky, nebyť tejto súťažnej témy asi by som ho nikdy nerobila a nefotila.

Chvíľku som sa potácala a bola nerozhodná, aby som sa mu vyhla. Pozerala som na Aliexprese kimoná pre bábiky, mali ich tam pár, boli lacné, s poštovným či bez stálo jedno najlacnejšie okolo 5€. Leže také boli všetky lacno pôsobiaca a nepekné, že za žiadny peniaz by som ani jedno nekúpila. Samozrejme i z časového hľadiska neviem, či by vôbec stihli do konca mesiaca z Číny prísť. Uvažovali sme s mamou aj nad možnosťou vyzlečenia šiat od našej Číňanky, ale hneď sme nápad vylúčili, lebo je do nich zašitá a nedalo by nám to, lebo vieme, že je to tá "Čína" a nie Japonsko. Tak som opäť raz tento nápad už nadobro vypustila z hlavy a vrátila sa do istého kawaii street štýlu obliekania.

Krátke vysvetlenie, čo znamená slovo kawaii a s ním suvisiaci kawaii štýl?

Je to štýl, pri ktorom sa snažíte vyzerať čo najroztomilejšie. Tento štýl je hlavne rozšírený v Japonsku, kde sa tak snaží vypadať takmer každý.

Je to japonský výraz /prídavné meo, ktorý vyjadruje niečo, čo je roztomilé, krásne,zlatučké, úžasné... Často sa používa v anime alebo mange.

Kawaii nemusí byť len oblečenie, ale i hračky, prívesky, dekorácie a dokonca i hudba. Čo sa obliekania týka, tak sa najčastejšie nosia šaty alebo sukne s volánmi, zvieracími motívmi, pastelovými farbami.. Kawaii štýl nenosia len dievčatá a môže byť aj čierny. Proste všetko čo by si vzalo malé dieťa.

Veľa reklám funguje v Japonsku tak, že každú vec, ktorú chcú predať menia na kawaii, strčia jej na plagát "roztomilé" očká, ušká a môže sa začať úspešný predaj.

Ja som sa štýlom kawaii stretla, skôr som ho po prvýkrát evidovala práve vďaka bábikám Barbie a kolekcii Fashion Fever, kde boli 4 bábiky urobené s outfitmi do Tokyo štýla.

Zľava do prava: Drew, Kayla, Mackie a Teresa.

S touto kolekciou som sa po prvýkrát stretla u zberateľky Vlaďky, ktorá ju mala vo veľkej obľube. Myslím, že dve na ľavej strane len vlastnila. A s Tereskou som o pár rokov prežila i osobné stretnutie, vďaka Nikky, ktorá ju má vo svojej zbierke Fashion Fever Barbie a mne ju priniesla na jedno z našich zberateľských stretnutí. Už vtedy sa mi práve táto Tereska zdala veľmi zaujímavá. Na jej Yumi sa môtete pozrieť tu.

V kolekcii Barbie loves tpodľa veľkomiest, ktorá bola obehu v rovnakom čase ako Fashion Fever pochádza aj Kayla Benetton Osaka (oranžové pozadie). Obe fotky sú zdroj Flickr.

Tieto všetky Barbieny nám slúžili na inšpiráciu pre vytvorenie svojho vlastného kawaii štýlú.

Niekedy si dávajte ozaj pozor po čom túžite, lebo nikedy vo februári tohto roka som pozerala moju obľúbenú reláciu Nákupné maniačky, kde sa každá zo súťažiacich mala obliecť v štýle iného veľkomesta a jedno z nich bolo samozrejme Tokyo a s ním spojený bláznivý Kawaii štýl.

Vtedy som si vravela, že ja by som sa presne vedela ako sa mám obliecť a tiež som si vravela, že aj svoje bábiky by som vedela do takého štýlu hravo obliecť. Samozrejme bez A-Z súťaže by som tento nápad nikdy sama a dobrovoľne nešla realizovať.

A čuduj sa svete, prešli len 4 mesiace a už sa mi toto pre mňa zbytočné prianie rýchlo splnilo. Preto vravím, že si vo svojom živote veľmi zvážte, čo si ozaj želáte, aby sa Vám splnilo.

Okrem Barbie inšpirácie sme s mami pozreli na Pinterese plno fotiek s mladými dievčatami - Japoniek, ktorý nosia Kawaii štýl, aby sme sa doň ho lepšie vcítili.

Potom sme si zobrali krabice, kde máme uložené Barbie oblečeni, boxy s Barbie doplnkami, šperkami a topánkami a išli sme konečne vytvoriť svoj vlastný Kawaii štýl.

Najskôr nám bolo zo všetkého zle, nevedeli sme si predstaviť vykombinovať spolu absolútne neladiace veci, plus najmä, aby boli v pastelových tónoch a aby bol celý outfit nesmierne "rozkošný".

Nakoniec sme sa pri jeho tvorení dosť odviazali a dobre bavili. Veď aj o tom je táto súťaž, nie?

Károvaná sukňa a "zajačie" topánky sú zo setu Life in Dream House Midge, top s pudlíkmi (rozkošné tričká s čo najdivokejšou animovanou podtlačou sú pri tomto štýle vítané, naše je ešte v rámci normy). Ružovú vestu som do outfiut presedila ja, aby bol viacej a zaujímavejšie "vyskladaný", je z kolekcie Fashion oblečenia Fashion Fever.

Podkolienky sú od Barbie Stardoll Bonjour Bizou, náramky sú všetky, čo osm doma pobrala, sú vyrobené i a dva sú Mattel z kolekcie Basic. Náušnice sú látkové kvietky pochádzajúce ako ozdoba na farebných detských príčeskoch. Pôvodne sme chceli dať náušnice so žltými gulôčkami z vlastnej výroby, nakoniec sme chceli byť viac "bláznivý" a nechať sa viac odzviazať. Náhrdelník robila pred rokmi moja mami. Je na jej krku otočený, lebo vzadu na äom visí pôvodne strapec.

Posledným krokom bol styling účesu. Mala ho nstarosti ona. Spravila dva dlhé copíky, do ktorých splietla modrý a fialový príčesok, tieto dva melíre určili základ cel=ho účesu a držia ich dva farebné štipčeky totožnej farbe ako sú príčesky. Príčesky mám ešte z tínedžerských čias z Barbie časopisu a melíre nemali slúžiť do vlasov Barbie, ale pre majiteľku časopisu a odložila som si ich už pred rokmi do Barbie kaderníctva. Pokračovali sme s účesom ďalej a nalepili všetky rozkošné gombíky (ruža, ceruzka...) a korálky po jednom kuse, ktoré sme doma našli. Ešte som si pretlačila aj mašľu medzi tie rozkošné blbosti v hlave. Nakoniec mami nalepila malé pomóny/brmbolce v rôznych farbách najmä do vlasov a niečo aj na oblečenie.

Rozkošný batoh tvare medvedíka som dostala už pred dvoma rokmi od zberateľky Moniky (Isky Kavicky) v rámci našich výmenných obchodov. Myslela som si, že bude vhodný pre Barbie detičky, ale nakoniec bol absolútne vhodný do kawaii štýlu.

Mne sa Kawaii štýle veľmi spája aj so super známou kreslenou ikou - mačkou Hello Kitty. Musím sa priznať, že ja síce milujem mačky, ale Hello Kitty som nikdy nemala v láske a ako dieťaťu sa mi vôbec nepáčila. Vyplýva to asi aj z toho dôvodu, že nie som vôbec fanúšička japonského manga štýlu.

Síce v období môjho detstva či dospievania nebola Hello Kitty u nás ešte tak rozšírená na všetkých veciach ako je dnes, aby som si ju ako dievčatko obľúbila a chcela ju mať od oblečenia po školské doplnky, jednoducho všade.

Teraz v dospelosti mám k nej neutrálny vzťah. Preto som pôvodne chcela kúpiť červené tričko s motívom Hello Kitty pre bábiky od Mattela, ktorý tento rok vydal kolekciu rôznych setov oblečenia s motívami známych kreslených postavičiek medzi, ktorými "kraľuje" samozrejme Hello Kitty. Lenže, keď som ho uvidela v našom Alltoys, rozmyslela som sit o. Červená podtlač bola už na mňa do tohto outfitu veľmi výrazná a outfit by nebol už v pastelovom duchu, ktorý je pre kawaii štýl viac charakteristický. Tričko by farebne jednoducho prekážalo. Hello Kitty som si však vo svojom Kawaii outfite nechcela nechať odpustiť a v hlave som mala víziu Hello Kity kabelky pre Barbie

Z jedného jednoduchého návodu na Youtube, kde pani v podobnom štýle ako je moja Hello Kitty kabelka vyrábala tú svoju, ale nie z filcu ako je moja, ale z farebnej kreatívnej machovej gumy. Ja som túto možnosť vylúčila, pretože je táto guma chulostivá a rýchclo sa do nej vyryje kadejaký škrabanec.

Jeden večer som sa do výroby Hello Ktty kabelky pustila a vidíte na fotýchto fotiek to, čo z toho vniklo. Som spokojná, kabelka je plne funkčná a zapína sa z prednej časti na patentky. Zo starého čierneho opasku som urobila jej aj ramienko rukoväte. Som na kabelku veľmi pyšná. Vydarila sa mi. Mami vraví, že by som ju mohla aj predávať a išla by "na dračku".

Ešte mi to s kabelkou nestačilo a machovú gumu som využila nakoniec na lízatko, ktoré dotvorilo outfit do úplných predstáv.

Kawaii bláznivé dievča bolo konečne na svete!

Ako modelku som vybrala svoju jedinú Barbie, ktorá mi ostala z detských čias. Je ňou Lea z kolekcie Fashion Fever. Nikto iný z našej zbierky bábik by kawaii dievča lepšie nestvárnil. Ten rozkošný dievčenský výraz tváre má v sebe práve táto Lea. Samozrjme túto tvár používa Mattel pre ázijské typy, takže sa i z tohto dôvodu do tejto témy hodí.

Scéna je jednoduchá, v tomto prípade už sme nič nechceli preháňať. Pozadie Tokya či podobného veľkomesta zatiaľ nemáme, preto sme sa museli vynájsť a Leu umiestnili do parku, lebo nič lepšie sme nevymysleli. Mami napadlo ešte scéna metra, ale kto by to však ešte vyrábal. Využila som po dlhej dobe aj šedý 3D múrik, ktorý som robila do jednej súťažnej témy z prvej série A-Z súťaže. Je z polyesteru a mačky mi ho trocha zničili - dopichali, preto som ho musela ešte pred fotením opravovať.

Ako súťažnú fotku som si vybrala tú, kde Lea sedí a jedna noha jej visí, z väčšej zdialenosti.