Druhá téma pre mesiac apríl bola na písmeno H - Headshot (záber/fotka hlavy).
Táto téma bola na jednej strane dosť jednoduchá a ľahká, ale na strane druhej kvôli práve tej jednoduchosti bola ťažká. Pretože sme si s mami povedali, že konkurovať drahším bábikám, vlastne hlavne bábikám Integrity Toys je dosť náročné s našimi Barbienami od Mattela.
Proste, keď zberateľka/zberateľ vlastní tento typ bábiky, stačilo Vám ju ofotiť do tváre, nemuseli ste ju poriadne ani obliecť, stačila i nahatá a úspešný výsledok fotografie ste mali aspoň na 80% zaručený.
S týmto trocha negatívnym prístupom sme sa vrhli do tejto témy, ktorú som nakoniec z tohto mesiaca ofotila nakoniec ako prvú.
Pravidlá pre túto súťažnú tému boli nasledovné:
Čas na kasting! Fotografia záberu hlavy je neoddeliteľnou súčasťou portfólia ašpirujúceho herca alebo modelu. Pre túto tému ponúkni nám najkrajšiu bábiku do tváre, fotografia pozostávajúca výhradne len z tváre bábiky alebo výhradne z jeho/jej ramien/tváre. Udržujte doplnky a pozadia jednoduché, tak aby krásu alebo jedinečné črty Vašej bábiky tváre/výrazu boli sústredené na fotografii. Zvážte priamy pohľad smerom na fotoaparát, uhly bočného pohľadu alebo na ramenné zábery pre túto tému.
Ako prvú vec, čo sme s mamou urobili bolo, že sme si s mami pozreli inšpirujúce fotky na Pinterese typu "headshot". Z toho sme dostali jeden nápad. Zarosiť nejaké sklo s kvapkami vody cez, ktoré by sa nejaká bábika pozerala. Alebo to sklo nejakým spôsobom zahmliť to sklo. Nápad bol aj v tom, že by na jednej strane skla bola Barbie a na druhej strane Ken a cez to sklo by si buď dávali bozk alebo by sa pozerali a jednou rukou by sa cez sklo dotýkali. Nápad to bol síce dobrý, ale obe varianty sme nakoniec vylúčili, pretože pracovať s vodou či parou nie je až tak jednoduché a dokázať pritom nafotiť krásnu fotku. Tretia varianta bola vynechať vodu i paru a fotiť jednu z prvých dvoch variánt len cez sklo.
Sklo mal byť v našom prípade náš "sklený domček" pre bábiky, ktorý je pôvodne lampáš a viackrát sme ho už za posledné 2 roky odkedy ho už máme aj využili pri foteniach.
Ešte predtým som si však musela tento nápad provizórne narýchlo vyskúšať. Keďže sklený domček som fotila s bábikami n tohtoročnú Veľkú noc a bol súčasťou aj našej veľkonočnej výzdoby, rýchlo využila som ho využila, keď mami práve odpratávala veľkonočnú výzdobu v kuchyni. Ako som sa obávala, nebol to dobrý nápad, v skle som sa samozrejme odrážala ja s foťákom pri akomkoľvek uhle alebo otáčaní domčeka, keďže som fotila na balkóne pri bežnom dennom svetle bez slnka. Vyhodnotila som tento pokus takto. bábika cez sklo by nebola veľmi zaujímavá. Efekt bozkávania sa cez sklo alebo chytania sa rúk by bol určite pekný. Len zabrať ten domček tak, aby som nebola vidieť ja a zároveň boli v nejakom uhle vidieť len bábiky sa nepodaril. Možno, ak by som mala aj lepší typ foťáku a nejaké lepšie nasvetlenie, dal by sa tento nápad zrealizovať.
Preto sme museli túto tému chytiť iným koncom.
Keďže nemáme také drahé bábiky museli sme s niečím iným zaujať a ako pri každej A-Z téme je najdôležitejší nápad a pri tejto obzvlášť. Bábika/y sú u nás až na druhom mieste.
Vtedy moju mami napadol ďalší a najmä zrealizovateľnejší nápad. Pozrela sa na zdarma reklamný časopis Rende-vous, ktorý 4 mesačne/4 ročné obdobia vydáva pre propagačné účely naše nákupno-zábavné centrum Mlyny Nitra.
Na jeho titulke je vždy nejaká pekná modelka, ktorá je vo väčšine prípadov zabratá ako celá postava, aby bolo vidno jej outfit, ktorý má ladiť s daným ročným obdobím. Radi si ho vždy zoberieme a prečítame. Z oblasti módy sú v ňom i zaujímavé články z jej histórie či aktuálne módne trendy.
A na titulke tohtoročného jarného čísla bola slečna zabratá do tváre s obrovskou kvetinovovu čelenkou na hlave. Kvetinové čelenky sú už pár rokov moderné, sama tri mám a cez letné obdobie nosím. V tomto prípade sa však nejednalo o "hcoijakú" obyčajnú čelenku, ale o PARTU.
V krátkosti opäť vysvetlenie, tentokrát o parte.
Parta bola znakom každého slobodného dievčaťa staršieho ako 15 rokov. Je to vlastne taký veniec do hlavy zdobený stužkami a kvetinami pre mladé dievčatá alebo nevesty. Alebo jednoducho povedané kvetinová čelenka/diadém. Nosila sa ako súčasť slávnostného odevu, najdlhšie sa udržala v odeve mladuchy.
Zdobila sa bohato najmä stuhami, korálikmi alebo inými dekoračnými predmetmi. Tieto sa na čelenky zväčša našívali. Stuhy zakrývali vrkoč a zdobili hlavu nositeľky zozadu.
Parta sa nosila okrem svadby každú nedeľu do kostola alebo na každý významný sviatok.
Tradičné party dnes nachádzajú svoje uplatnenie predovšetkým v scénickom folklorizme. No za poslendé roky zažívajú "comeback" aj v upravenej podobe. Ide predovšetkým o vence, ktoré sa v rôznych farebných i materiálových komináciách objavujú v tvorbe mladých umelcov inšpirujúcich sa tradičnou ľudovou kultúrou. Znova sa dostávajú do svadobného odevu nevesty, ale i do celkom bežného oblečenia ako zaujímavý doplnok. Perspektíva využitia v tomto smere je zaujímavá a ohraničená len fantáziou tvorcov.
Kto by chcel viac ako tento "výcuc", klikne na tento odkaz tu. Pekný článok, kde je aj napísané i viac z histórie.
Ja som vybrala pre mňa to najpostatnejšie.
Takže, keďže má k tým kvetinovým čelenkám viac blízko, vedela som konečne akou cestou sa chcem ďalej poberať.
Síce mama spočiatku váhala, že sa jej nechce robiť nejaká čelenka, že presne nevie ako taká parta vyzerá, ale našťastie máme múdre zariadenie menom "internet", ktoré nám zatiaľ vždy všetko vysvetlilo a poradilo.
S mami sme sa i my dve presvedčili, že je to pravda, čo vyššie uvedenom článku píšu. Party hlásia svoj comeback. Našli sme veľa odkazov, ktoré sa združovali hlavne na internetový portál sashe.sk. To je kreatívna stránka určená pre umelcov, kreatívnych ľudí a nadšencov, ktorí chcú svoje ručne vyrábané výrobky predať. Samozrejme je určená aj pre tých, ktorých sú už podnikatelia, malí či veľkí a práca je už ich hobby, ktoré ich živí. V Čechách máte rovnakú obdobu - stránku pod menom Flér.
A tak sme zistili, že už existuje veľmi veľa predajkýň, ktoré vyrábajú rôzne party nielen v klasickom, ale aj v modernom prevedení. Naštudovali sme ako taká parta má vyzerať.
Mami našla ešte posledné pekné malé umelé kvetinky. Taktiež mi našla taký hrubý drôt, ktoý bol však mäkký a tvarovateľný. Ten tvoril základ čelenky. Ďalej sme si spomenuli na dve látkové červeno-biele vyšívané čelenky s priehľadnými drobnými korálkami, ktoré som dostala pred pár rokmi od 2-stupňovej sesternici. Vždy nám pripomínali folklórnu tematiku. A pri tejto téme konečne nastal čas, aby sme ju využilili. Tak som časť z nej odstrihla a keďže látka čelenky bola obojstranná, tvorila takú tubu, z jednej strany červenou niťou a korálkami vyšívaná a zdolnej obyčajne biela, vložila som do jej stredu vytvarovaný hrubý drôt v tvare čelenky. Tento základ som začala z vnútornej strany vypchávať ako vankúš, aby nadobudla čelenka potrebné rozmery. Keď som základnú kostru party mala, nastala druhá fáza, mami začala lepiť tavnou pištoľou potrebný kvetinový tvar. Nakoniec som ja vybrala dva druhy folkórnych tenkých stužiek. Vyberala som z troch motívov, ale keďže boli hrubšie vybrala som len dva.
Tieto zbytky stužiek máme doma ešte z čias mojich narodeninových a meninových osláv, keď sme tematicky každý rok urobili oslavy v štýle nejakej krajiny zo sveta. Keďže vtedy sa u nás nepredávali zberateľské Barbie z kolekcie Dolls of the World a nemali sme možnosť si nejaké staršie ročník zaobstarať zo zahraničia, tak moja mami musela šiť bábikám vlastné kroje.
Tých stužiek býva na partách aj viac, tak som ešte vybrala tenšiu červenú taftovú stužku, ktorá bola spustená o stredu po bokoch čelenky. Túto výrobu sme dosť rýchlo jeden piatkový večer stihli urobiť, aby som na druhý deň mala možnosť aj fotiť tému, keby bol slnečný deň. Ja na to slnko pri fotení vždy čakám ako kura na sopeľ
Nakoniec bolo treba vybrať modelku/bábiku na zobrazenie tej "pravej" Slovanky.
Vyberali sme medzi dvoma bábikami. Ja som chcela pôvodne do tejto témy Barbie podľa ruskej modelky Natalii Vodianovej, ktorá je blondína. Lenže túto Barbie mi "vyfúkla" talianska zberate+ka Sara, ktorá má niekedy rovnako podobné kreatívne nápady ako my. Preto sme sa rozhodovalai nakoniec z dvoch tmavších Barbie. A to čiernovlásky Diane von Furstenberg a hnedovlásky z kolekcie Barbie Basic 002. Nakoniec rolu Slovenky vyhrala práve hnedovláska Deborah. Pretože jej veniec lepšie farebne do tváre ladil.
Nakoniec sme už riešili takú "maličkosť". Čo jej obliecť na seba, keď doma žiadny kroj pre bábiky nemáme. A z časového hľadiska som nebola motivovaná žiadny šiť a neviem, či by som aj našla potrebné látky na ich výrobu.
Našťastie mám vo svojej zbierke Barbie z kolecie Dolls of the World a tak sme vyzliekli z krojov najskôr BArbie Mexiko, ktorá má dlhšé ružové stupňoví šaty a Barbie Holandsko, ktorá mavomodré krátke šaty s bielou zásterou.
Ružové mexické šaty ladili najmô farebne a modré holandské boli lepšie, pretože po daní bielej zástery preč, ostali šaty tmavomodré a okraje krátkych rukávov a sukne mala jednoduchú bordovú výšivku.
Preto som urobila i dve verzie fotiek do tváre - 3 v ružových šatách a 3 v modrých.
A aby to nebola nuda, a vy ako fanúšikovia mali na čo pozerať, moja mami vymyslela jednuchú scénu "zo slovenského vidieka".
Okrem lavičky, sme s mami rozmýšľali akú ľudovú vec doma vlastníme a najlepšie miniatúru. Zistili sme nakoniec aj keď sme sa veľmi snažili a lámali sme si hlavy, že nemáme nič. Len miniatúrne korbáče, ktoré sme v minulosti vyrobili pre účely veľkonočného obchodíka pre bábiky. Keďže ako som na začiatku článkuspomínala, bolo to v čase po období Veľkej noci a tak sme mali ešte "vonku" moju obľúbenú slepačiu rodinu. Kohutá s manželkou a s deťmi.
Bohužiaľ pani sliepka behom rokov stratila obe oči. Tak sa konala veľká reparácia v podobe - zoberiem oko z iného kohúta (dekorácie) a nalepím ho sliepke aspoň na tú stranu, s ktorou sa bude pozerať do objektívu.
Keď sme vyriešili všetky tieto úskalia, išlo sa fotiť. Headshot mal byť tvz, portrét do tváre, preto som vybrala čierne pozadie, ktoré ste v predošlej téme - G - Grunger & Glamour mohli vidieť zase na zemi ako podlahu.
Ako súťažnú fotku som nakoniec vybrala úplne prvú, kde sa pozerá Deborah rovno do objektívu. Pôvodne sme chvíľku rozmýšľali i nad fotkou zľavej strany boku, ale rozhodli sme sa pre klasiku
Naša Slovanka mala úspech, ozvali sa mi v komentároch dvaja Poliaci a dve Rusky, no najväčší úspech mala u jednej zo zadávateliek súťažných tém - Leslie, pretože ja som okrem vysvetlenia svojej fotky o tom, čo je parta, napísala, že v mojeje krajine na Slovensku je to ľudová ozdoba na hlave. A taktiež som vysvetlila, kde to naše "malé-veľké" krásne Slovensko je a pre lepšie pochopenie som taktiež spomenula, že vzniklo z bývalého Československa.
A to som udrela klinec po hlavičke, pretože Lesliena rodina má korene z Čiech. Konkrétne jej starí rodičia sa prisťahovali z Československa a jej posledné meno je české. A taktiež sa vyjadrila, že stále vidí takéto čelenky s tradičnými českými šatami/oufitmi. keď majú v USA české dedičské prehliadky.
Ja som túto informáciu o jej koreňoch už vedela pár rokov, pretože jej staršia sestra Lisa, ktorá tiež zbierala bábiky a bola pred pár rokmi taktiež aktívna na Flickri (spolu so sestrou pre bábiky aj tvorili, fotili a uverejňovali fotky na Flickr), mi napísala mail na Flickri, pretože musela vtedy skúmať môj Flickr profil, kde píšem, z ktorej krajiny pochádzam a spomínam tam taktiež informáciu o Československu. Lisa mi vtedy s radosťou npaísala, že jej babička pochádzala z Československa.
Vlani cez leto Leslie s manželom uskutočnili výlet po niektorých európskych krajinách a samozrejme navštívili i Prahu.
Odpísala mi, že ak raz ešte pôjdu niekedy na výlet do Európy, tak by ma chcela osobne vidieť.
Takáto pocta sa mi dostala. V komentároch som jej doplnila zopár základných informácií o Slovensku a ešte aj vysvetlila dôvody rozpadu našej "spoločnej" krajiny.
Síce napriek všetkému úsilu, námahe a "očku", čo som si u Leslie urobila, bohužiaľ ani túto fotku mi do top 5 tejto témy nevybrali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára